ČR, Ústí nad Labem – Střekov: symbol mesta - VIDEO

Hrad Střekov je obľúbeným miestom turistov, ale tiež ľudí žijúcich v Ústí nad Labem. Práve tí na Střekov často podnikajú krátke výlety spojené s dobrým obedom alebo kávou. Výstup absolvujú hlavne kvôli výhľadu na České stredohorie alebo rieku Labe, ktorá sa krúti vo svojom koryte a neúprosne smeruje za české hranice ďalej do Nemecka.

Luxemburský chcel hrad, ale nemal peniaze

O hrade Střekov sa hovorí tiež ako o najromantickejšom českom hrade, aj keď termín najromantickejšia zrúcanina by bol určite presnejší. Nie náhodou bol tento hrad postavený nad riekou. Rovnako ako dnes, tak aj vtedy, hovoríme zhruba o roku 1319, kedy nechal kráľ Jan Luxemburský Střekov postaviť, sa návštevníci hradu či jeho obyvatelia dívali dole na rieku. Dnes skôr preto, aby zabili čas a pre zábavu, a kedysi určite z povinnosti, aby nebol zabitý či okradnutý niekto z návštevníkov. Išlo teda o strážny hrad, ktorý mal zaisťovať predovšetkým bezpečnosť plavby po Labe a akúsi colnú zónu. Symbolom mesta Ústí nad Labem sa stal Střekov až omnoho neskôr.   

Zaujímavé sú aj samotné peripetie okolo stavby hradu. Nápad vystavať strážny hrad môžeme skutočne pripísať Janovi Luxemburskému. Avšak na realizáciu boli potrebné peniaze, ktoré Luxemburský nemal, alebo ich šetril na niečo dôležitejšie. Bol ale dosť chytrý na to, že presvedčil bohatého mešťana Peška z Veitmile, aby hrad vystaval na vlastné náklady. On mu za to daroval skalu, na ktorej teraz Střekov stojí, pozemky, a navyše mu sľúbil, že mu hrad daruje aj dedičnými právami. Pešek súhlasil a na skale vystaval tzv. “Velké stavení“ (Veľká stavba). Dvojposchodová budova vysoko nad riekou Labe prestala Peška baviť už za rok, a tak ju predal. Novými majiteľmi sa stali Vartenberkovci, ktorí tam vydržali bezmála celé storočie.

Střekov prestál bez ujmy stáročia

O rozšírenie hradu o kaplnku sa zaslúžil Hanuš Glac, vlastník cínových baní v Krupke. Poslednými významnými vlastníkmi Střekova boli Lobkowiczovci. Tí hrad vlastnili od roku 1563. Navzdory rôznym vojnám a nepokojom nebol Střekov nikdy výrazne poničený. Okrem obdobia sedemročnej vojny, kedy bola poničená kaplnka Veľkej stavby a po nej padala aj sláva Střekova strmo dole. Hrad zostal opustený až do začiatku 19. storočia. S príchodom európskeho romantizmu boli na Střekove pristavané niektoré hospodárske budovy a tiež dnešná reštaurácia Wagnerka s terasou.  

Od roku 1953 bol hrad štátnym majetkom, krátko ho vlastnil tiež Klub českých turistov. Po reštitúcii, v roku 1992, bol vrátený rodu Lobkowiczovcov. A pivo Lobkowicz sa na počesť svojich majiteľov točí a hlavne pije v gotickej reštaurácii Wagnerka aj na střekovskej terase. Možno je to aj v závislosti od množstva požitého alkoholu, ale vraj na Střekove straší. Hovorí sa o duchovi dcéry hradného pána, ktorá kvôli nešťastnej láske skoncovala so životom skokom zo skaly. Jej vysneným mužom bol chudobný koniar, s ktorým ale nesmela byť ich láska naplnená. On zomrel v hladomorni a ona sa vraj dodnes na Střekove zjavuje, a to najmä počas daždivých nocí, a šplhá sa hore na skalný útes.

Na Střekove straší

Ďalším střekovským "strašidlom" je hudobný skladateľ Richard Wagner, ktorý vraj svojráznym spôsobom hľadal na Střekove inšpiráciu. Vraj sa prechádzal po nociach okolo hradu zabalený do posteľnej plachty tak dlho, dokým nevznikla báseň – neskôr podklad pre libreto opery Tannhauser. Dnes visí nad zastrešeným schodiskom ceduľka s menom majstra, ktorý tvoril na Střekove. Na rozprávania o strašidlách sa špecializujú hlavne nočné prehliadky.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková