ČR: Praha - Skvosty Hradčanského námestia III.

Kláštor bosých karmelitánok s kostolom sv. Benedikta – prvé dochované zmienky o kostole sa datujú do roku 1353. Postupom času bol kostol mnohokrát prestavovaný a v polovici 17. storočia k nemu pribudol kláštor, postavený na mieste, kde kedysi stál dom českého humanistického básnika Bohuslava Hasištejnského z Lobkovic. Kláštor pôvodne patril barnabitom a karmelitánky sa do neho dostali až o takmer 150 rokov neskôr, keď boli vyhnané z Malej Strany. V súčasnej dobe je pre návštevníkov prístupný iba kostol a to v čase bohoslužieb.

Veľkolepý barokový Toskánsky palác zdobí západnú stranu námestia. S nápadom postaviť palác na mieste, kde pôvodne stáli meštianske domy, prišiel v polovici 17. storočia gróf Thun. Stavať sa začalo v roku 1690 a roku 1718 sa dostal do vlastníctva Anny Márie Františky vojvodkyne Toskánskej, po ktorej získal svoj názov a bol dokončený. Od začiatku 19. storočia až do konca prvej svetovej vojny vlastnil budovu vládnuci rod Habsburgovcov. Po vojne sa stal palác vlastníctvom československého štátu, ktorý ju začal využívať pre Ministerstvo zahraničných vecí a rovnakému účelu slúži aj dnes. V druhej polovici 90. rokov prešiel palác rekonštrukciou a verejnosť dnes môže navštevovať jeho prízemné priestory, kde občas prebiehajú rôzne spoločenské udalosti.

Súčasťou severnej strany námestia je Martinický palác pomenovaný po Jiřím Bořitovi z Martinic, ktorý ho tu začal stavať koncom 16. storočia. Až do roku 1799 patril palác Martinicom, potom ho odkúpila Josefa Weitenweberová, ktorá v ňom nechala vytvoriť nájomné byty a policajnú strážnicu. Palác až do 60. rokov 20. storočia značne chátral. Až vtedy začala jeho generálna rekonštrukcia. V dnešnej dobe sa jeho priestory prenajímajú na rôzne spoločenské udalosti, ako napríklad svadby alebo konferencie. Po dohode so správcom je možné usporiadať skupinovú prehliadku tejto krásnej historickej budovy.

Spoločne s Martinickým palácom tvorí severnú stranu námestia tiež Šternberský palác. S jeho výstavbou, jedná sa o jedno z najvýznamnejších svetských barokových diel, začal šľachtický rod Šternberkovcov v roku 1698. Maliarsku výzdobu interiérov paláca si vzali na starosti také mená vtedajšieho umeleckého sveta, ako sú Michael Václav Halwax, Jan Rudolf Byss alebo Matěj Nettel. V 30. rokoch 19. storočia bola vykonaná dostavba južného krídla paláca a v tej dobe sa tu nachádzali aj exponáty Národného múzea. V rokoch 1918 - 1947 slúžil Šternberský palác potrebám vojska a Hradnej stráže a až po roku 1947 sa stal majetkom Národnej galérie.

Návštevníci tu môžu vidieť expozíciu z doby antického Grécka a Ríma, diela francúzskych, talianskych, španielskych a holandských majstrov zo 16. – 18. storočia, ako Tintoretto, Rubens, El Greco, Goya alebo van Dyck. Na prízemí Národnej galérie je vystavené nemecké a rakúske maliarstvo 16. – 18. storočia, ktoré tu reprezentujú diela Lucasa Cranacha, Hansa Baldunga alebo Albrechta Dürera.

Text: Maxim Kucer

Foto: Maxim Kucer, Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková