ČR: Novohradské hory - prechod úchvatného pohoria II.

Druhá najvyššia tisícovka

Asi 2 km severne od Pohoří na Šumave opustíme trasu cyklocesty č. 1193 a ak zvolíme správnu cestu ďalej na sever, onedlho dosiahneme asfaltku vedúcu až na vrchol s názvom Myslivna (1040 m n. m.). Zo skalného žulového odkryvu na západnej strane vrcholu sa nám otvorí široký výhľad do krajiny Novohradských hôr. Priamo naproti domčeku lesnej správy ústí malá zarastená cestička, ktorá nás cez chránený bukový les (PP Myslivna) dovedie až na ďalšiu asfaltovú cestičku. Pokiaľ potom budeme stále držať severovýchodný smer a neopustíme túto cestu, zhruba po 7 kilometroch dôjdeme k najstaršej prírodnej rezervácii v strednej Európe, NPR Žofínský prales. Rezervácia s 300 až 400 rokov starými drevinami, predovšetkým bukmi a smrekmi, bola vyhlásená už roku 1838. Z pochopiteľných dôvodov je prales pre verejnosť neprístupný, takže do dávnej histórie lesa môžeme nahliadnuť len cez rozpadajúci sa drevený plot. Pozdĺž neho obídeme rezerváciu a onedlho dorazíme do Žofína, pôvodne vznešeného sídla s loveckým zámočkom. Dnes sa tu uspokojíme „iba“ s moderným penziónom a reštauráciou, ktorá nám vlastne po dlhom pochode príde vhod.

Tretia najvyššia tisícovka

Zo Žofína sa vydáme na Vysokú (1034 m n. m.), tretí najvyšší vrchol Novohradských hôr na českom území. Môžeme zvoliť buď presun po ceste do Hojnej Vody a odtiaľ miestnym značením na vrchol alebo, ak nechceme stratiť výšku, obídeme vrch Točník po spevnenej ceste zarezanej do jeho západných a severných svahov. V tom prípade zo Žofína sledujeme zelenú turistickú značku, ktorú asi po 3 km necháme za chrbtom (odbočuje dole do Černého Údolia, zatiaľ čo my pokračujeme po vrstevnici). Následne použijeme náš jedinečný orientační zmysel, pokiaľ sa nenapojíme na miestne značenie, červený okruh z Hojnej Vody k vrcholu Vysokej. Po takomto výstupe určite romantická duša nepohrdne nocou strávenou pod širákom na provizórnom táborisku medzi vrcholovými skalkami. Kto však nechce byť rušený čulým šumom vetra v korunách smrekov a komínoch žulových skál, bez problémov nájde pohodlné ubytovanie v niektorom z mnohých penziónov v Hojnej Vode.

Tretí deň

Cesta z Hojnej Vody

Ešte za svitania vyrážame z vrcholu Vysokej kamenitými svahmi po miestnom značení do Hojnej Vody. Tí najzdatnejší z nás si pred zostupom do Dobrej Vody môžu ešte vyjsť na oproti stojacu Kraví horu (953 m n. m.), zalesnený vrchol s vysokou rozhľadňou ponúkajúcou ďaleké výhľady. Do Dobrej Vody potom zídeme buď po ceste, alebo po zelenej a následne červenej turistickej značke.

Dobrá Voda je preslávená nielen výdatným prameňom osviežujúcej pitnej vody, ale tiež dominantnou stavbou pútnického kostola Panny Márie Dobrej rady. Ten tu, na rozdiel od ruiny kostola v Pohoří na Šumave, vrastá do krajiny v celej svojej barokovej kráse, a to už od počiatku 18. storočia. Počas zostupu do Hornej Stropnice ho budeme mať stále za chrbtom ako tichého strážcu novohradského podhoria. Po červenej turistickej značke dôjdeme až do Nových Hradov, pričom cestou určite nesmieme vynechať NPP Terčino údolie. Malebným údolím plným cudzokrajných drevín a zaujímavých stavieb sa vinú meandre riečky Stropnice. V Nových Hradoch môžeme navštíviť napríklad národnú kultúrnu pamiatku Štátny hrad Nové Hrady či Kláštor Božieho Milosrdenstva Nové Hrady. Mesto je potom dobré opustiť autobusom, pretože pešia cesta k železničnej stanici vedie 5 km dlhým úsekom po hlavnej ceste, a tak je dosť nepríjemná. Bola by nesmierna škoda pokaziť si takto záver našej takmer 80 kilometrovej a bezpochyby podarenej túry naprieč jedným z najkrajších pohorí v Česku!

Text/foto: Blanka Pechačová

Ďalšie foto z prechodu Novohradských hôr nájdete TU.

Preklad: O. Maňáková