ČR, Krkonoše: Snežka - výstup na najvyššiu českú horu z Pece
Na najvyššiu českú horu, ktorej výšku 1602 m n.m. pozná snáď každý český školák, vedie naozaj nespočetné množstvo ciest. Nech sa na dlhý pochod vydáte od východu z Pomezných boud, z juhu od Pece či zo západu od Špindlerovho Mlynu, vždy sa vám za priaznivého počasia otvoria neskutočné výhľady do okolitej krajiny, na ostatné tisícovky či do poľského podhoria. Vždy je na čo pozerať a je jedno, či putujete v zime alebo v lete. Snežka sa stala aj cieľom našej prvej tohtoročnej výpravy. Aj keď existujú aj kratšie trasy, zvolili sme si relatívne populárnu hrebeňovú cestičku cez Richterovu chatu, Výrovku a Luční boudu. Teda akúsi juhozápadnú trasu. V dopoludňajších hodinách vychádzame z Pece, okolo architektonického paškvilu menom hotel Horizont, smerom Veľká pláň a ďalej po ceste k hotelu Devín, ktorý je na nejaký čas poslednou zastávkou s občerstvením. Odtiaľ už široká cesta naberá úctyhodné stúpanie, ktoré sa v niektorých partiách pohybuje na hranici 20%, a ktoré dá na viac ako štyroch kilometroch poriadne zabrať. Nemenná lesná scenéria a nekonečná cesta strmo stúpajúca kamsi do diaľky, nás ale nemôže odradiť a istota panoramatických vyhliadok predsa za nejaké to úsilie stojí. Cesta sa pomaly rovná a onedlho sa už ocitáme na lúke pri Richterovej boude (1206 m n.m.). Tu odporúčam krátku zastávku, ale naozaj len na jedno malé, pretože to horšie niektorých nešportovcov skôr ešte len čaká. Od Richterovky už vedie zelená značka KČT, ktorá nás zhruba po necelých dvoch kilometroch prudšieho stúpania vyvedie na vytúžené hrebene. Kto prvý uvidí chatu Výrovka (1368 m n.m.) má z polovice vyhrané. Výrovka, alebo tiež ľudovo povedané Vejrovka, stojí už od 18. storočia na významnej križovatke turistických trás medzi Pecou, Špindlerovým Mlynom, Lučnou boudou, Západnou planinou, Vrchlabím a mnohými ďalšími východiskovými aj prechodnými bodmi hlavných krkonošských ťahov k najvyššej hore. Pôvodný prístrešok, neskôr bouda (horská chata) a nocľaháreň podstúpila za viac ako 100 rokov svojej existencie mnoho zmien. Súčasnú podobu jej dal až začiatkom 90. rokov architekt Vokatý, ktorý je okrem iného aj autorom pražskej Sazka arény. Po krátkej regeneračnej prestávke ale opäť vyrážame doprava, smerom k už dobre rozoznateľnej Lučnej hore, ktorá zatiaľ zakrýva hlavý hrebeň Snežky. Tiahle úbočie druhej najvyššej českej hory (1555 m n.m.) síce opäť vezme niečo z našich síl, ale nádherné rozhľady do širokej krajiny východných Krkonoš všetko vynahradzujú.
Červená značka nás onedlho potom prevedie sedlom, oddeľujúcim druhú a tretiu najvyššiu českú horu, ktorou je napravo od cesty, klenúca sa Studničná hora, s výškou 1554 m n.m.. Je zaujímavé pozorovať, ako nenápadne v tejto nadmorskej výške vyzerajú oba vrcholy, ktoré čnejú len niekoľko desiatok metrov nad náhornou plošinou. Naopak viac než nápadne sa pred nami vypína hrebeň samotnej Snežky, ktorý nám však zatieňuje mohutná stavba Lučnej boudy (horská chata Louční bouda). Jej história je tiež veľmi zaujímavá. V mieste, tejto úplne najstaršej hrebeňovej chaty v rámci Krkonoš, stáli už v roku 1625 skromné hospodárske stavby. Je to zrejmé podľa základného kameň, ktorý sa našiel počas rozsiahlejšej prestavby v roku 1869, kedy tu stál aj menší mlyn. Budova, mlyn aj hospodárstvo niekoľkokrát vyhoreli, aby sa následne opäť obnovila tradícia turistickej ubytovne. Počas druhej svetovej vojny sa o jej obnovu po poslednom požiari z roku 1938 najviac zasadil ríšsky Wermacht, ktorému horská usadlosť slúžila ako výcvikový komplex pre školenie radistiek, mládeže Hitlerjugend a vybraných bojových jednotiek, ktorým drsná krajina náhornej plošiny poskytovala dostatočný priestor pre nácvik boja v severských oblastiach a na východnom fronte. V tej dobe získala Luční bouda značný rozkvet aj rozšírenie, jednak čo do kapacity, ale tiež do hospodárskeho využitia. Počas druhej polovice 20. storočia bol dominantným správcom telovýchovný zväz, ktorý tu usporadúval predovšetkým zimné výcviky a kurzy mládeže. V 90-tych rokoch tu mal hlavný stan Klub českých turistov, ktorý vystriedal súkromný majiteľ. V tej dobe musela byť bouda pre značne dezolátny stav na dva roky zatvorená. Od roku 2004 sa potom rodí projekt horského hotelu, s kapacitou 150 lôžok a zaujímavým kultúrnym programom, zahŕňajúcim občasné koncerty domácich hviezd, ktoré sú však tŕňom v oku ochrancom cennej fauny a flóry okolitého KRNAPu. Na Lučnej boude funguje aj minipivovar, ktorého produktom je špeciálne pivo Paroháč a to hneď v niekoľkých verziách. Ďalším lákadlom je aj wellness s tradičnou fínskou saunou, posilňovňou, vírivkou a dokonca aj s pivnými kúpeľmi!
Prenocujeme a ráno sa vydáme na už neďalekú Snežku.
Text: Jan Chaloupka
Foto: archív autora
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Viete, že? Od Hornej Úpy k Pomezkám
ČR, Krkonoše: Sněžka - výstup na najvyššiu českú horu z Pece II.
ČR, Janské Lázně – ideálna destinácia nielen pre lyžiarov
ČR: 5 zimných tipov do prírody - VIDEO
ČR, Krkonoše – výnimočný horský hotel
ČR, Příchovice – dedinka pre lyžiarsku dovolenku
ČR, Krkonoše: Vrchlabí
ČR – z Liberca na zasnežený Ještěd
ČR, Dětenice – zámok, pivovar aj stredoveká krčma
Poniklá: Perličkové vianočné ozdoby sa dostali do UNESCO
ČR, Jánské Lázně – Cesta korunami stromov Krkonoše
ČR, Poniklá – ručná výroba vianočných ozdôb a Múzeum krkonošských remesiel
ČR, Dolná Morava: návšteva svetového unikátu – Sky Bridge 721
Súvisiaca fotogaléria
ČR, Adršpašsko-teplické skaly a Horolezecké múzeum
ČR, Harrachov – unikátne múzeá
ČR, Jilemnice – mesto svätého Vavrinca
ČR, Krkonoše – Cesta korunami stromov
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.