ČR, Krkonoše: Sněžka - výstup na najvyššiu českú horu z Pece II.

Naše posledné putovanie sme zakončili pod Lučnou, resp. Studničnou horou, na najväčšej z krkonošských "nocľahární", teda na Lučnej boude. Zlatistý mok z domáceho minipivovaru snáď nespôsobil nejaké rozsiahlejšie škody na našom vnímaní krás okolitej krajiny a aj keby, mrazivý dych hôr a ostré slnko, skôr či neskôr, každého z opice vyliečia. Po raňajkách, teda velikánskom čučoriedkovom koláči a pollitri čaju, opäť vyrážame na cestu k cieľu, ktorému sa s každým ďalším krokom približuje. V lete vedú cez slatinné jazierka drevené mostíky, ktoré sa však počas dlhých zím na náhornej planine úpských rašelinísk halia pod vrstvu naviateho snehu. Náučný chodník, vedúci okolo prameňa riečky Úpy, tu nesie meno "Dedičstvo doby ľadovej" a hlavne v zime sa rozhodne nie je čomu diviť. Onedlho stojíme na česko-poľskej hranici, kde sa v mieste nazývanom tiež Obrie sedlo môžeme krátko pred výstupom osviežiť v žltej chate - schroniska Dom Ślaski, ktorej názov nám napovedá, že sme už na krok v Poľsku. Bohužiaľ, ceny tu nie sú, aspoň cez leto, nijak zvlášť prívetivé a ani prepočet poľskej meny na českú korunu nie je práve v tom najvýhodnejšom kurze...

Ale čo už, čaká nás záverečný výstup. Od poľskej chalupy (1400 m n. m.) vedú de facto dve cesty. Jedna, dlhšia zo severu obkrúži vrchol a napojí sa na východnú českú cestu. Druhá, ostrejšia, vás na vrchol vyvedie cez juhozápadný hrebeň, odkiaľ je krásne vidieť napr. „Obří důl „, Studničné jamy, hrebene najvyšších českých hôr aj celú plochu náhornej plošiny s dominantnou Lučnou boudou.

Netrvá dlho a stojíme na pomerne rozľahlom vrcholku Sněžky, ktorý sa podobne ako väčšina prihraničných vrcholov polí medzi Česko a Poľsko. To, čo je pre Čechov najvyššou horou, je pre Poliakov iba najvyšším vrcholom zdieľaného Krkonošského masívu. Naši severní susedia si berú svoj diel prakticky zo všetkých najvyšších českých a predovšetkým hlavne slovenských veľhôr. Najvyššou horou Poľska sú teda slovenské Rysy s výškou 2499 metrov.

Vrchol Sněžky, aj keď relatívne husto zastavaný, bol v minulosti, aspoň podľa dobových rytín doslova menšou dedinou. Najstaršou stavbou je opäť na poľskej strane ležiaca kaplnka sv. Vavrinca z konca 17. storočia. Asi najdominantnejšou vrcholovou stavbou je zas Poľská bouda z 80. rokov, asi každému známe UFO taniere, ktoré interiérom, nevábnym zovňajškom a vybavenosťou tak trochu mimozemskou loď aj pripomínajú. No aj tá už tak nejako zľudovela, ale odvahu na občerstvenie stále nachádza relatívne málo odvážlivcov, aspoň z českej strany. V roku 1900 bola na vrchole postavená meteo stanica. Osemnásťmetrová stavba bola na konci druhej svetovej vojny jedinou fungujúcou meteorologickou stanicou v celej strednej Európe. Tam, kde dnes stojí veľmi zaujímavá stavba Českej poštovne, nesúca okrem tohto pomenovania aj dievčenské meno Anežka, stála od roku 1868 do roku 2004 Česká bouda, ktorú po rokoch chátrania v roku 2004 definitívne nahradila práve poštovna (pracovisko, ktoré prevádzkuje zmluvný partner Českej pošty). Pôvodná staručká pošta, stojaca len niekoľko metrov vedľa, bola v lete roku 2009 rozobraná a prevezená na Javorskú skalu na Vlašimskej pahorkatine.

Nová poštovna, z nákresov architektov Martina Rajniša a Patrika Hoffmana, sa nerodila nijak ľahko. Ochranářom vadil predovšetkým moderný a na Krkonoše netradičný vzhľad mierne kostrbatého kontejneru na podperách. Spolu vzniklo až deväť alternatívnych návrhov, avšak vyhral ten pôvodný, aj keď ľahko modifikovaný. Prevažne drevenú eko skladačku, obsahujúcu okolo 20 tisíc! komponentov je možné pomocou špeciálnych okeníc premeniť z letnej presklenej budovy na izolovanú drevenú budovu, na ktorej je aj menšia vyhliadková terasa. Dnes už neodmysliteľná časť Sněžky bola začiatkom augusta 2007 vysvätená známym českým arcibiskupom Karlom Otčenáškom a otvorená prezidentom Václavom Klausom. Cena unikátnej stavby a priľahlých pozemkov sa odhaduje na cca 20 miliónov Kč.

Samostatnou kapitolou by mohla byť lanová dráha, ale tá v súčasnosti prechádza kompletnou rekonštrukciou, ktorej budeme časom venovať viac pozornosti v niektorom z ďalších článkov.

To je z nášho výstupu asi všetko a záleží iba na vás, ktorým smerom sa vydáte späť. Či na Pomezky, do Pece či v zime trochu náročnejším zostupom do Špindlerovho mlyna.                  

Text: Jan Chaloupka

Foto: archiv autora 

Preklad: O. Maňáková