Chorvátsko – prechádzka mestami Split, Trogir a Primošten

Ak jazdíte do Chorvátska, Split vám asi veľmi predstavovať nemusíme, valná väčšina z vás určite dorazila k soche biskupa Gregora, aby sa dotkla jeho palca, ktorý vám splní prianie. Vašu pozornosť si tu určite zaslúži aj Diokleciánov palác, do dnešných dní jeden z najzachovalejších a najväčších palácov rímskeho impéria. Cisár Dioklecián vládol v rokoch 284 až 305. Napriek svojmu prostému pôvodu sa stal vojenským veliteľom a zasadil sa o radikálne reformy predovšetkým vo vojenských a hospodárskych oblastiach. Tienistou stránkou jeho panovania boli perzekúcie voči kresťanom. Ani smrť panovníka nemala vplyv na využívanie paláca, stal sa administratívnym komplexom a sídlom miestodržiteľa. Keď neďalekú Salonu v roku 615 vyplienili Avari, našli v priestoroch paláca nový domov stovky utečencov.

Ako predloha budúcej podoby paláca poslúžil rímsky vojenský tábor. Komplex má obdĺžnikový tvar a všetky budovy chránili miestami takmer tridsaťcentimetrové hradby. Obranyschopnosť zaisťovali aj vysoké veže, juh, sever a východ zdobia honosné vstupné brány. Biskupa Gregora nájdete pri tej Zlatej, smerujúcej k Salone. Najzachovalejšia je Železná brána s hodinovou vežou. Dôležitým miestom je peristyl. Svoje významné miesto má skoro uprostred objektu. Pôjdete od Zlatej brány po ulici Cardo až na križovatku s ulicou Krešimirovou. Na rohu sú turistické informácie, kde získate množstvo letáčikov a aj mapku paláca. Potom sa pred vami otvorí akési námestie, obklopené chrámami Venuše a Kybely. Druhú stranu zdobí bývalé Diokleciánovo mauzóleum, dnes katedrála sv. Dujma. Počas letných mesiacov môžete byť svedkami návštevy cisára. Presne na poludnie sa na peristyle objavia herci v dobových kostýmoch v čele s panovníkom.

Pod celým areálom sú obrovské podzemné priestory, do ktorých sa môžete pozrieť za poplatok. Antické podzemie je veľkolepé a kopíruje vzhľad nadzemných častí paláca. Niektoré časti sa počas sezóny využívajú pre koncerty vážnej hudby, v iných miestach sa predávajú suveníry. Každopádne vás od prímorskej promenády dovedú až k peristylu.

Príjemnou promenádou sa vraciame k autu a pokračujeme do románskeho mesta Trogir. Prvé zmienky pochádzajú z roku 380, kedy si ho vyhliadli Gréci a založili tu opevnený Tragyrion. V súčasnosti patrí medzi najlepšie zachovalé stredoveké európske mestá.

Mierime k pevnosti Kamerlengo, ktorá je súčasťou opevnenia mesta. Najskôr sa zastavíme pri obrannej veži sv. Marka a potom nakukneme na nádvorie Kamerlenga. Občas sa tu v lete konajú koncerty alebo iné kultúrne predstavenia. Promenáda nás pomaly dovedie až k Morskej bráne, odkiaľ je to len malý kúsok k najstaršiemu rybiemu trhu v meste.

Morskou bránou prejdeme do uličiek starého mesta a rovno na Trg Ivana Pavla II, kde stojí katedrála sv. Vavrinca. Pre turistov je najzaujímavejší románsky portál majstra Radovana. Kamenné levy podopierajú Adama a Evu. Po oboch stranách je veľké množstvo sôch, ktoré predstavujú rôzne ročné obdobia, jednotlivé mesiace, rôzne pracovné činnosti a nesmú chýbať ani podobizne svätcov. Vo vnútri kostola určite neprehliadnete osembokú kamennú kazateľňu z 13. storočia alebo renesančnú kaplnku blahorečeného Orsiniho.

Dnes ešte nahliadneme do asi hodinu vzdialeného mesta Primošten. Pozor, do starého centra sa autom nedostanete. Zastavte na hornom parkovisku a po schodoch zíďte dolu. Následne prejdite cez most, ktorý je vlastne zmienený aj priamo v názve mesta – Primošten – priblížený mostom. Mestečko je veľmi malé a je jedno, akou ulicou sa vydáte, obe vás nakoniec dovedú k jeho dominante – kostolu sv. Juraja. Vrchol mesta zdobia už od 15. storočia a sú odtiaľ pekné výhľady do okolia. V uličkách je mnoho obchodov so suvenírmi, malebné kaviarne a reštaurácie, kde si môžete po dlhom dni odpočinúť. Prechádzka nám zaberie približne hodinu a už sa aj vraciame späť.

A Pretože pamiatok a mestských uličiek sme si dnes užili až až, nabudúce sa s nami pozriete do národného parku Kornati.

GPS: (Split) 43°30'30.7"N 16°26'29.1"E

         (Trogir) 43°31'00.3"N 16°15'03.1"E

         (Primošten) 43°35'10.1"N 15°55'35.0"E

Text: Magdaléna Radostová

Foto: Magdaléna Radostová, Wikimedia Commons: Airin, Karel Hrdina, Qypchak

Preklad: O. Maňáková