Bosna a Hercegovina, Sarajevo – hlavné mesto

Sarajevo je situované v údolí rieky Miljacky, ktorá preteká hornatou krajinou, kde najvyšší vrchol Treskavica siaha do výšky 2 088 m n. m. Výstavba budov sa preto rozpína aj po strmých stráňach, medzi ktorými sú úzke cestičky s obrovským prevýšením. Jazda autom tu je skutočne adrenalínová. Určite ju nemôžem odporúčať pre neistých šoférov alebo začiatočníkov, serpentíny sa dajú často vyjsť len s najnižším zaradením, pričom ani v najužších uličkách nebývajú jednosmerky, takže je veľmi reálne, že práve zdolaný úsek bude nutné vycúvať, a tým dať prednosť protiidúcemu šoférovi.

Auto nechávame na platenom parkovisku v centre hneď vedľa rieky. Cena je variabilná podľa času státia, ale nijak premrštená. Mimo plateného parkoviska je pomerne ťažké nájsť miesto, v celom Sarajeve je skutočne málo priestoru, pretože všetko je takmer na centimetre nahustené na seba. Len pár krokov od parkoviska vstupujeme na most Šeher zo 16. storočia. Po pravej strane po prúde Miljacky stojí miestna farebná radnica, ktorá patrí k najkrajším stavbám celého Sarajeva. Na pôvodných plánoch stavby radnice pracoval aj český architekt Karel Pařík. Na jej architektúre sa dá zreteľne vidieť vplyv islamskej kultúry z Egypta a Španielska. Približne pol kilometra od tejto radnice bol zavraždený arcivojvoda František Ferdinand pri atentáte v roku 1914. Radnica slúžila aj ako knižnica, a to až do roku 1992, kedy požiar, ktorý vznikol z ostreľovania, zničil okolo 600 000 kníh. Následne bola radnica obnovená. Na druhej strane rieky sa nachádza Dom vzdoru a štvrť Alifakovac, ktorá je známa predovšetkým vďaka miestnemu starému cintorínu.

My sa však vydávame po ulici Telali do hlavnej obchodnej časti mesta – Baščaršiji. Táto časť mesta začala vznikať už koncom 15. storočia, najväčší rozmach však dosiahla v šestnástom storočí. Prevádzkovalo sa tu okolo 80 druhov remesiel, ktorých typické dielne môžeme v Sarajeve vidieť ešte aj dnes. Turisti tu môžu ochutnať tradičné pokrmy a nápoje či nakúpiť niektorý z orientálnych suvenírov. V centre Baščaršije stojí fontána Sebilj, ktorá pochádza z roku 1753. Po požiari v roku 1852 bola prebudovaná podľa vzoru istanbulskej fontány. Tečie tu pitná voda. Už od fontány sa dá pohodlne vidieť Baščaršijsku mešitu, ktorá však nie je prístupná pre turistov.

Uličkami Baščaršiji prechádzame okolo budovy Múzea Sarajeva až k osmanskému hostincu pre obchodníkov Morića Han z roku 1551. V súčasnosti slúži dvor vtedajšieho hostinca ako kaviareň a interiér zaberajú orientálne obchodíky so suvenírmi. Pokračujeme k 30 m vysokej hodinovej veži, na ktorej sa čas meria tradične osmansky – od západu slnka, čo je pre moslimské modlitby prebiehajúce päťkrát denne zásadné. Vedľa hodinovej veže sa nachádza Gazi Husrev-begova mešita, ktorá patrí k najkrajším v meste.

Okolo židovskej synagógy z roku 1581 sa dostávame k najväčšej novorománsko-novorenesančnej cirkevnej pamiatke celého štátu – ku katedrále Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Na katedrále opäť pracoval český architekt Karel Pařík (okrem iného v Sarajeve pôsobili aj ďalší českí architekti – Karel Pánek, Josef Pospíšil a František Blažek). Prechádzame k budove mestskej tržnice, až sa dostávame na ulicu Maršála Tita, kde sa nachádza Večný oheň (Vječna vatra). Oheň tu horí ako pamiatka vojnových obetí už od roku 1946. Cestou ešte míňame jednu z tzv. Sarajevských ruží, čo je miesto, kde bol strelou vytvorený kráter a potom zaliaty červeným betónom. Ruže pripomínajú padlých civilistov počas bosenskej vojny. Cestou späť na parkovisko ešte obdivujeme najstaršiu sarajevskú Cisársku mešitu, ktorá sa nachádza na druhom brehu rieky.

Sarajevo ponúka ešte omnoho viac než len okruh, ktorým sme sa my vydali. V horúcich letných mesiacoch je však mesto plné prachu a smogu, čo nás odradilo urobiť si ešte dlhšiu prehliadku. Pokiaľ však čas dovolí a máte záujem preniknúť viac do histórie, vyčleňte si na Sarajevo radšej dva dni.

GPS: 43°51'31.4"N 18°25'37.8"E

Text a foto: Veronika Schubertová

Preklad: O. Maňáková