Borobudur

Kedysi dostali dvorný astrológovia úlohu nájsť v kráľovskej ríši miesto, kde sa slnko-muž spája so zemou-ženou. Vedci začali skúmať horoskopy a za miesto styku určili kupolovitý vrch v úrodnej oblasti Jávy. Tak bolo v polovici 8. storočia nájdené pravé miesto pre stavbu kópie posvätnej hory Meru, okolo ktorej sa podľa hinduistov točí celý svet. Desaťtisíce otrokov museli na vyvolenom vrchu postaviť osemposchoďový chrám. Trvalo 80 rokov, než sa im podarilo navŕšiť neuveriteľné množstvo takmer 60 000 m³ tesaných kameňov bez spojovacieho materiálu, a ako sa prírodný vrch premenil v horu postavenú ľudskými rukami. Výstavbu svätyne však okrem hinduizmu rýchlo začal ovplyvňovať budhizmus, ktorý oblasť Jávy rýchlo dobýval. Na každú terasu boli rozmiestnené stovky sôch Budhov v tvare kamenných plastík, bronzových sôch alebo reliéfnych obrazov. Chrám dokončený v roku 830 dostal meno Borobudur, čo znamená chrám nespočetných Budhov.
Mnoho budhistických pútnikov, ktorí sa vydávali do Borobudur, videlo vo zlatohnedej chrámovej hore náboženský zázrak, nemajúci inde vo svete obdobu. Stúpanie po deviatich terasách v smere hodinových ručičiek označovalo cestu k nirváne, keď každý stupeň bol vyššou úrovňou skúseností. Deväťdielny chodník sa skladal zo šiestich veľkých štvorcových terás a troch menších kruhových. Na ceste nahor pútnici prechádzali okolo tisícov reliéfov s výjavmi z Budhovho života. Chodník viedol pozdĺž početných výklenkov so sochami Budhu a jeho nasledovníkov, až na najvyššie tri kruhové terasy chrámu so 72 stúpami, zvonovitými kamennými vežičkami, kedy každá z nich ukrývala kamenného Buddhu. 
Na najvyššom poschodí chrámu čakala na pútnikov najväčšia stúpa o priemere 1,5 m, ktorá ako jediná zostala neozdobená, čo symbolizovalo absolútny kľud, oslobodenie, nirvanu. Až do polovice 10. storočia bol Borobudur najdôležitejším buddhistickým pútnickým miestom v oblasti dnešného indonézskeho súostrovia. Potom sa centrum viery presunulo na východnú Jávu, kde sa budhizmus dočkal nového rozkvetu. V roku 1006 vybuchla sopka Merapi, a Borobudur bol silne poškodený. Na stenách sa vytvorili pukliny, sochy sa začali rozpadať a na chrám nespočetných Budhov padla silná vrstva popola. Divoká džungľa svätyňu rýchlo pohltila, a ukryla ju na veľa rokov pred zrakmi človeka.
Za svoje znovuobjavenie v roku 1814 vďačí chrám britskému guvernérovi sirovi Rafflesovi, ktorý sa veľmi zaujímal o to, čo skrývajú tesané kamene obrastené vegetáciou. V nasledujúcich rokoch uzreli časti Borobudur svetlo sveta. Chrám bol však v zúboženom stave, väčšina bronzových sôch zmizla a ďalším chýbala hlava. V rokoch 1907-1911 došlo pod vedením Holanďana Theodora van Erpa k prvým reštaurátorskými prácam. Súčasne bola založená rozsiahla fotodokumentácia stavby, a tak mohol byť Borobudur v 20. storočí zreštaurovaný do svojej pôvodnej podoby. Rovnako ako pred tisíc rokmi o náboženských sviatkoch putujú budhistickí pútnici opäť k pozemskej kópii nebeskej hory Meru. Ak pútnik natiahne ruku do jedného z otvorov vo výklenku a zobudí Buddhu, bude vraj mať podľa budhistickej viery veľké šťastie. 

Text: Denisa Arvajová, Potulky svetom
Foto: wikipedia.com - Gunkarta, picasaweb.com - andrew.nelson.phoenix, Lorelle, Toyo

Preklad: Waniová Stanislava