Bolívia – metropola La Paz
Článok vám prináša:
Samotné mesto vyzerá, ako by ležalo v kráteri a po svahoch navôkol sú vystavané domy z pálených tehál, čo pôsobí dosť usporiadane. Z blízka je to však neuveriteľný chaos uličiek a rozostavaných domčekov. Dole v centre sa medzi historickými stavbami týčia vysoké budovy. Je to zaujímavá všehochuť. Nad tým všetkým jazdia lanovky, ktoré tu simulujú nadzemku či metro. Je to najrýchlejší spoj z jedného konca na druhý.
La Paz (v preklade „Mier“) nie je hlavným mestom Bolívie, ako sa mnohokrát mylne uvádza. Je tu síce sídlo vlády aj štátnej pokladnice, ale pravým hlavným mestom v tejto zemi je Sucre, ležiace v centrálnej časti Bolívie. Do La Pazu dôjdeme z Coroica odpoludnia a nájdeme si lacnejší hotel pri terminále. Väčšinou to tak v Bolívii býva, že pri termináli sú hotely lacnejšie, obzvlášť s označením „alojamiento“.
Do centra je to len šesť blokov, tak sa tam ideme rovno pozrieť. Hneď ma prekvapia desiatky policajtov a ťažkoodencov v uliciach, ktorí dohliadajú na poriadok. Na Plaza Murillo je dokonca voz s vodným delom a vyzerá, že je tam v neustále v pohotovosti. Jednu ulicu od námestia stojí ďalšia skupina policajtov, ktorí svojimi štítmi zatarasili časť ulice Junín. Za týmito štítmi sa nachádza niekoľko skupín ľudí a desiatky stanov a transparentov. Bolívijčania totiž radi a často štrajkujú, najmä v La Paze. Síce je na oboch stranách barikády pokoj, ale aj tak ulicou len prejdeme okolo stanov a veľmi sa tu nezdržujeme.
Na Plaza Murillo, hlavnom námestí lapazskej časti El Prado, je najväčšou dominantou kamenná katedrála (La Catedral Metropolitana Nuestra Seňora de La Paz), ktorá je ešte zaujímavejšia pri pohľade z boku. Stojí totiž vo svahu ulice Junín a jej suterén sa tak zvažuje, že tým stavba opticky ešte viacej narastá. Hneď vedľa tejto katedrály stojí prezidentský palác. Ďalšou pozoruhodnou budovou je sídlo vlády, ktoré na prvý pohľad najviac zaujme obráteným ciferníkom na hodinách vo veži. Od katedrály vedie pešia zóna Calle Comercio, ktorá sa nesie v noblesnejšom duchu drahších butikov. Domy v uličke majú optimistické sfarbenie a nechýbajú ani plápolajúce vlajočky nad touto promenádou. Odtiaľto sa dá dôjsť k Plaza Alonzo de Mendoza, kam sa chodia miestni posadiť a vyhrievať sa na slnku. Pri tom si vychutnávajú želatínu v tégliku, ktorá je v Bolívii veľmi populárna.
Ďalšie ráno sa ideme zahriať prechádzkou na neďaleký mirador (vyhliadkové miesto) Killi Killi. Ten je relatívne novo postavený, a dokonca strážený. Večer sa zamyká. Je odtiaľ krásny výhľad na celý La Paz. V diaľke za mestom sa týči zasnežený masív Illimani (6 438 m n. m.). Z vyhliadkového miesta Killi Killi ideme späť okolo centra až na námestie Plaza San Francisco, kde stojí aj rovnomenný kostol a múzeum. Pozdĺž kostola San Francisco vedie vyhlásená ulica Sagárnaga, kde sa odrazu zvýšila koncentrácia zahraničných turistov. V tejto lokalite sú totiž trhy so suvenírmi s bolívijskou tematikou ako farebné pončá z lamej vlny, prívesky i šperky, píšťaly a mnoho iných vecí s nápisom „BOLIVIA“ alebo aspoň v bolívijských farbách vlajky. Dá sa tu naraziť aj na šamanský kútik, kde na stánkoch s liečivým tovarom (masti, čaje, kvapky a podobne) visia vyschnuté embryá alpák alebo malé vysušené lamy.
Cestou späť k hotelu ideme peknou dobovou ulicou Calle Jaén, ktorá je známa niekoľkými múzeami (drahých kovov, hudobných nástrojov atď.). Narazíme na malú jedáleň, kde miestni večerajú lahodné a mastné buňuelos (smažená placka podobná langošu). Pôvodne sme si chceli kúpiť len dve placky so sebou, ale keď sa na nás všetci tak pekne dívajú a pani za panvicou nám podáva na ochutnanie api (kukuričný červený nápoj), sadneme si na drevenú lavičku k ostatným a navečeriame sa tam. Vyskúšame aj tojori (biely hustý nápoj z kukurice). Predávajú tu aj klasické smažené empanadas (kapsa z cesta) so syrom vo vnútri. Cesto je trochu sladkasté a syr slaný. Na empanadu si slečna od stolu ešte leje med, nech je to kompletné. Táto večera vychádza v prepočte asi na 1 euro, ale je pomerne dosť ťažká na trávenie.
Mesto La Paz toho ponúka ešte omnoho viac, ale nemôžeme na každom mieste stráviť týždeň, pretože toho máme ešte veľa pred sebou. Navyše po troch dňoch strávených tu už máme veľkomesta tak akurát dosť. Ideme sa teda zas na pár dní schovať do prírody. Do malej dediny známej vďaka dinosaurím stopám – Torotoro. Vďaka polohe štátu je i vo vysoko položenom La Paze cez deň aj v zimných mesiacoch teplo, ak teda svieti slnko. Po zotmení však toto teplo rýchlo vyprchá a v noci je poriadna zima. A preto, keď budete čakať na nočný autobus na lapazskom terminále, ktorý je veľký a prefukuje ním studený vietor, nezabudnite sa dobre obliecť.
GPS: 16°29'48.0"S 68°07'43.6"W
Text a foto: Tomáš Novák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Paraguaj – miesta neďaleko hlavného mesta
Paraguaj, Asunción - pohodové hlavné mesto
Bolívia – Santa Cruz de la Sierra
Bolívia, Samaipata - pokojná dedinka
Bolívia – krásne mesto Sucre
Bolívia – koloniálne mesto Potosí
Bolívia – Uyuni a soľná pláň
Bolívia – Národný park Torotoro
Bolívia – malebná dedinka Coroico
Bolívia – Copacabana a Isla del Sol
Bolívia, Cochabamba – hor sa do strednej Bolívie
Súvisiaca fotogaléria
Bolívia – srdce Južnej Ameriky
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.