Len zhruba 30 kilometrov od hlavného mesta Tirany leží pokojné prímorské mesto Durrës (slovensky Drač), o ktorom vám väčšina Albáncov povie, že tam vlastne nenájdete nič zaujímavého. Trochu aj majú pravdu, no napriek tomu sa v Drači určite zastavte. Prečo? Čaká tam na vás geniálna stredomorská kuchyňa za ešte geniálnejšie ceny.
Aby som Durrës nekrivdil, musím zmieniť, že za jednodňovú návštevu stojí aj bez jedla. Okrem iného v ňom totiž nájdete najväčší amfiteáter na Balkánskom polostrove, do ktorého sa v staroveku vošlo až 20 tisíc ľudí. Časť z neho sa zachovala dodnes, rovnako ako časť starovekého opevnenia mesta.
Za prehliadku stojí aj hlavná mešita a najmä Archeologické múzeum, kde si môžete prehliadnuť pozostatky z obdobia starej Gréckej, Rímskej aj Byzantskej ríše, pod ktorých nadvládu Durrës postupne spadalo. Aj tunajšie pláže si získali veľkú obľubu ako medzi cudzincami, tak aj medzi miestnymi, ale s Albánskou riviérou na juhu krajiny sa nemôžu zrovnávať.
Pokiaľ budem len trochu môcť, do Durrës sa určite veľmi rád vrátim. A hlavný dôvod bude už zmienené jedlo. V posledných rokoch sa sem totiž presúvajú albánski šéfkuchári, ktorí mnoho rokov pracovali v známych reštauráciách v Taliansku, a otvárajú si tu vlastné podniky. Takže vás tu čaká pestrá škála svetovo vyhlásenej stredomorskej kuchyne – od rýb cez krevety a ďalšie morské plody až po cestoviny a skvelé šaláty. A zabudnúť nesmieme ani na vynikajúce albánske víno.
Lenže na rozdiel od Talianska a ďalších stredomorských turistických lokalít tu za jedlo v luxusnej reštaurácii nenecháte peniaze určené na celú dovolenou. Hlavne vďaka nízkym nákladom sa ceny pohybujú vo veľmi príjemnej cenovej hladine a pritom vás čaká nezabudnuteľný gastronomický zážitok.
Je len otázkou času, kedy Durrës objavia hodnotitelia z prestížneho Michelin Guide a o meste sa v spojitosti s jedlom začne hovoriť po celom svete. Akonáhle sa tak stane, ceny v najlepších reštauráciách pravdepodobne vyletia raketovo smerom hore. Preto neváhajte a vyrazte čo najskôr. Rozhodne to stojí za to.
Vrelo odporúčané miesto, ktoré som nesmela pri svojej návšteve oblasti Ochridského jazera v Severnom Macedónsku vynechať, leží 28 km južne od Ochridu, v blízkosti hraníc Severného Macedónska s Albánskom. Je to kláštor svätého Nauma, jedného z významných nasledovníkov a spolupracovníkov Cyrila a Metoda.
Albánsko je síce najchudobnejším štátom Európy, ale o to je bohatšie na prírodné krásy a históriu. Aj vďaka tomu je cestovný ruch v tejto krajine na vzostupe. Tak sa poďme pozrieť, čo zabudnutý kút Európy ponúka svojim návštevníkom. My sme pre svoju dovolenku zvolili Durrës, aby sme boli pri mori, ale aj na dosah prírody, horám i pamiatkam.
Keď som sa Airbnb hostiteľa v Tirane pýtal, kam sa mám v Albánsku určite pozrieť, poslal ma do malého mestečka Përmet a priľahlého národného parku Bredhi i Hotovës na juhu krajiny. Rieka Lengarices tam totiž vyhĺbila majestátny kaňon, v ktorom navyše vyvierajú termálne pramene.
Neďaleko jazera Ohrid sa pri hranici so Severným Macedónskom rozkladá veľký národný park Shebenik-Jabllanice, jedno z najmenej obývaných a rozvinutých miest celého Albánska. Jeho vrcholky sa zdvíhajú do výšky vyše 2 200 metrov a nájdete v ňom mnoho druhov vzácnych rastlín a zvierat. Tým najznámejším je balkánsky rys. Poďme spoločne nahliadnuť do tohto jedinečného parku.
Albánsko ani zďaleka neláka len svojou históriou a panenskou prírodou. Takmer celé jej pobrežie ponúka nádherné pláže a my sa teraz pozrieme pravdepodobne na tú najkrajšiu časť, Albánsku riviéru na juhu krajiny.
Neďaleko mesta Vlorë na juhu Albánska leží na prvý pohľad nenápadný horský národný park Llogara. Pri plánovaní cesty po Albánsku som si na neho nechal len pol dňa, ale už ako som sa k nemu z diaľky blížil, som to ľutoval. Patrí totiž medzi najkrajšie miesta celej krajiny a ponúka možnosti pre nezabudnuteľné treky do hôr.
Drsná príroda, hory, priezračne čistá rieka a majestátny hrad, ktorý stráži stredoveké mesto. Tak by sa dal v skratke popísať albánsky Berat, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v krajine a právom sa vyníma na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Poďme sa do neho na chvíľu preniesť.
Albánsko je malá a pokojná krajina, dokonca aj jej hlavné mesto Tirana pôsobí v porovnaní s európskymi metropolami veľmi kľudným dojmom. Veď je pravda, že má len vyše 600 - tisíc obyvateľov. Ulice sú ale plné života a Tirana má svoje nezameniteľné kúzlo.
Po týždni sa opäť vraciame do Onufriho múzea. Na poschodí objavujeme nevšednú maľbu Posledný súd. Zaujme nás aj ikona cisára Konštantína s matkou Helenou. Takú ikonu som ešte nikdy nikde nevidela. Po prehliadke prechádzame labyrintom uličiek až k hornej pevnosti, kde je nádherná vyhliadka na horu Skodre, kam nechal diktátor Enver Hodža kyselinou vyleptať svoje meno.
Z výletu do hôr sa vraciam do betónovej Tirany. Ďalší deň plánujem cestu k jazeru Komani. Ideme smerom na mesto Shkoder, ale pred ním uhýbame po „žltej“ ceste do dedinky Komani. Následne prejdeme tunelom a nasadáme na super malú lodičku. Pripadám si, ako by som sa ocitla v inom svete. Hory všade naokolo mi pripomínajú Nórsko, ale teplo a voda zas Thajsko. No nádhera.
Nech už ste o Albánsku počuli čokoľvek, neprestane vás vábiť a odpudzovať, lákať a odradzovať. Napriek tomu som mu dala šancu a išla si vytvoriť vlastný názor na túto rozporuplnú krajinu. Plná nadšenia a očakávania som z Tirany podnikla výpravu do najbližšieho národného parku Quafstama jeepom.
Dnes sa s Albánskom rozlúčime. Opäť začneme históriou, ktorá je neoddeliteľne spätá aj s miestnymi pamiatkami. Medzi najvýznamnejšími politikmi po založení Albánskej republiky v roku 1912 bol moslim Zog. Ten sa v roku 1924 stal albánskym prezidentom a o štyri roky neskôr sa vyhlásil za kráľa. Uvedomoval si totiž, že Albánsko je príliš malá krajina, aby mohla prosperovať samostatne a preto naviazal vzťah s Talianmi.
Nádherné pláže, vysoké hory, krásne národné parky, jazerá, tradičné poľnohospodárstvo či majestátne hrady. Albánsko ponúka naozaj mnoho, a pritom ho turizmus zatiaľ takmer nepobozkal. V nasledujúcom seriáli sa postupne pozrieme na niekoľko miest, ktoré rozhodne stoja za návštevu.
Krásy Slovenska, Trenčín región a KST Dubnica nad Váhom vás pozývajú na 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa uskutoční tradične poslednú májovú sobotu, tentokrát na Vršatských bradlách.
Objavte najkrajšie turistické miesta s trilógiou kníh Turistické Slovensko. Trojica knižných sprievodcov pozýva spoznávať prírodné zákutia, krásne scenérie, výhľady a inšpiruje pri plánovaní výletov. Vydanie unikátnej trilógie môžete teraz podporiť priamo na StartLabe.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.