Aden

Tím najpôvabnejším na Adene je jednoznačne jeho poloha. Vyzerá to, ako keby príroda na najvzdialenejšom arabskom juhu úmyselne zinscenovala výbuch sopky, aby tak vytvorila bezpečný prírodný prístav, skalnú pevnosť a navyše ešte piesočné zátoky na pozadí malebného reťazca hôr. Aden vznikol na láve vulkanického ostrova, ktorý je výbežkom pevniny spojený s jemenskou pevninou, a chráni tak lode pred početnými búrkami. Ešte za života proroka Mohammeda sa obyvateľstvo tohto mesta prihlásilo k islamu. Ako najdôležitejší prístav medzi Červeným morom a Indickým oceánom mal Aden v roku 1267 už 80000 obyvateľov a mnoho mešít. Odpradávna vzbudzovalo toto obchodné centrum záujem cudzích mocností. Okupácie, drancovanie a uzatváranie starých obchodných ciest mali nakoniec za následok úpadok. Mesto sa rozpadlo a počet obyvateľov klesol na 1000.

Až v roku 1839, keď Aden obsadili britské vojská, zažiarila táto stará obchodná metropola novým leskom. Po otvorení Suezského prieplavu bol prístav zaplavený obrovským množstvom lodí. Na konci 19. storočia bol už Aden považovaný za tretí najväčší prístav na svete. Úspešné obdobie však skončilo v roku 1967 s odchodom Angličanov a so vzrastajúcim záujmom Moskvy a Pekingu o túto bývalú kráľovskú kolóniu. Ako hlavné mesto socialistickej ľudovej republiky Južný Jemen bol Aden zatiahnutý do sporu so Severným Jemenom, ktorý skončil až v roku 1990, kedy obe krajiny vytvorili nezávislú republiku.

Aj keď nie je sídlom vlády, zaujíma toto prístavné mesto so svojimi súčasnými 60 000 obyvateľmi v Jemene vedúce postavenie. Aj turizmus znova prežíva svoj vzostup. Ročne si táto juhoarabská republika na svoje konto pripisuje viac než 100 000 návštevníkov. Väčšina z nich prichádza z Nemecka a z Adenu pokračuje ďalej do vnútrozemia. Hlavnou atrakciou metropole je štvrť Crater ležiaca na dne ostrovnej sopky a obklopená príkrymi lávovými stenami. V tejto najstaršej časti mesta sa nachádza typický orientálny trh s dielňami, čajovňami a reštauráciami. Rovnako pestrá ako ponuka tovaru je aj valiaca sa zmeska mužov v turbanoch, Afričaniek zahalených v pestrých látkach, bielo oblečených Indov a európskych turistov s batohmi na chrbtoch.

K stavebným pamiatkam starobylého mesta patrí osamotene stojací minaret, ktorý tu zostal po mešite z 8. storočia, a mešita Al-Idrús, u ktorej sa vek jej najstarších častí odhaduje až na 500 rokov. Vo vnútorných priestoroch tejto mešity je ukrytý sarkofág svätého patróna mesta Al-Idrúsa, na ktorého počesť sa tu pravidelne koná veľkolepá púť. Pompézny palác adenských sultánov slúži dnes ako Národné múzeum, ktoré však v dobách drancovania prišlo o mnoho svoji cenných exponátov. Technickým zázrakom z predislamských časov sú cisterny Tawila s 18 nádržami so schopnosťou zadržať až 90 000 m³ dažďovej vody. V ich blízkosti sa nachádza zhora otvorená Veža mlčania, v ktorej Pársovia, Zarathuštroví perzskí stúpenci, prenechávali tela zomretých dravým vtákom. Duch anglického spôsobu života sa zachoval v letohrádkoch štvrti Ma'ála na západnom pobreží. Neďaleko odtiaľ, na krásnej pláži Zlatý Mohur, chráni sieť napnutá napriek zátokou kúpajúcich sa pred útokmi žralokov. Nad adenským zálivom sa týči 560 m vysoký Džabal Šamsán, pochmúrna časť spomínaného vulkánu, ktorý kedysi z mora vyzdvihol celý Aden. K tomu došlo pred 67 miliónmi rokov, možno však dokonca len pred 1,5 milióna rokov.

 

Text: Denisa Arvajová, Toulky světem

Foto: Picasaweb.com

Preklad: O. Kubáčková