Ekvádor: Saraguro a Loja - indiánske centrá

Pôvod názvu mesta Saraguro doposiaľ nie je známy. Možnou verziou je, že kečujsky znamená „zem kukurice“. Saragurovia sú jediná etnická skupina v oblasti Lojy, ktorá prežila španielsku kolonizáciu. Muži nosia čierne pončo a klobúk (v minulosti mali široký okraj z ovčej vlny) a ženy nosia sukňu a šál tiež čiernej farby. A k tomu plstený klobúk, ktorý má zo spodnej strany namaľované čierne fľaky. Pre ich jazyk a etnický pôvod sa verí, že sú potomkami inkskej ríše ľudí, ktorí sem boli premiestnení z Bolívie alebo južného Peru ako tzv. mitimaes (inkskí osadníci rozptýlení mimo hlavné sídlo), aby sa pridali ku kráľovskej armáde Inkov.

Najlepším dňom pre návštevu mesta je nedeľa, kedy sa na miestnom trhu schádzajú Saragurovia z celého okolia. A nám sa to bohužiaľ nepodarilo. Do Saragura sme dorazili príliš neskoro, v meste bol už pokoj, po trhoch ani pamiatky. A navyše pršalo. Trochu nás to mrzí, aj keď počítame s tým, že by sme toho aj tak veľa nenafotili. Miestni totiž neznášajú, keď ich fotíte, koledujete si tým o malér. Môže sa vám stať, že aj keď si budete fotiť trebárs kostol a oni budú stáť kúsok od neho, budú si myslieť, že si chcete fotiť ich. Začnú na vás pokrikovať a divoko gestikulovať. A presne toto sa nám stalo v ďalšom meste s názvom Loja. Pri fotení pamätníku na hlavnom námestí po nás miestny indián sediaci na tráve úplne mimo záberu div nehádzal kamene. Ale vysvetľujte rozohnenému indiánovi, že nefotíte jeho, ale miestnu pamiatku.

Mesto Loja má bohaté kultúrne a historické dedičstvo. Španiel Alonso de Mercadillo založil toto mesto hneď dvakrát. Po prvý raz v roku 1546 v dnešnom údolí Catamayo, kde sa dnes nachádza letisko La Toma, ale kvôli malárii a ničivému zemetraseniu bolo mesto premiestnené a opäť vybudované v roku 1548 na súčasnom mieste. Okrem toho, že Loja je jedným z prvých ekvádorskych miest, bola tiež priekopníkom v iných oblastiach. V roku 1897 bola Loja prvým mestom Ekvádoru, kde začali vyrábať elektrickú energiu na základe hydroelektrárne a v roku 1899 tu bolo verejné osvetlenie.

Pri vjazde do centra prechádzame mestskou bránou Puerta de la Ciudad. Spočiatku má človek pocit, že prechádza hradbami mesta alebo nejakou pevnosťou. Táto brána ale bola postavená až v rokoch 1998–1999 a má sa jednať o repliku postavenú podľa erbu mesta z roku 1571. V  budove sa nachádzajú štyri galérie so súčasným umením, kaviareň a na veži s hodinami je vyhliadka na mesto. Centrum mesta tvorí Parque Central s monumentom Bernarda Valdiviesa. Pekné námestie lemujú koloniálne budovy, nachádzajú sa tu vládne budovy ako Municipalidad alebo Gobernación de la Provincia, taktiež hlavná katedrála Catedral de Loja, ktorá patrí k najväčším kostolom v Ekvádore. Na Plaza de Federación je postavený kostol Iglesia de Santo Domingo  z roku 1600. Vraví sa, že v podzemných katakombách sa nachádzajú ostatky jedného zo zakladateľov mesta, Juana de Salinas Loyola. Ďalším námestím je Plaza Simon Bolívar s jeho monumentom a omnoho krajšia Plaza de San Sebastián, kde sa 18. novembra 1820 zhromaždili obyvatelia mesta, aby vyhlásili svoju nezávislosť.

Toto dláždené námestie je asi najkrajším miestom v meste. V jeho strede sa týči 32metrová veža s hodinami, na ktorej sú štyri reliéfy zobrazujúce najvýznamnejšie udalosti v dejinách mesta. Námestie je obklopené budovami v koloniálnom štýle so širokým zádverím a vyrezávanými drevenými balkónmi. V tomto tradičnom štýle bol na námestí vybudovaný altán Glorieta de San Sebastián, určený na kultúrne akcie. Vedľa altánu sa nachádza kostol San Sebastián – postavený v roku 1900 a prestavaný v roku 1979. Za kostolom od námestia vedie pešia dláždená ulička calle Lourdes v koloniálnom štýle.

Centrum mesta Loja sa dá prejsť za jediný deň, pokojne za jedno odpoludnie. Sú tu pekné koloniálne budovy, ale nestretnete tu hromadu turistov. Loja je však rušné mesto, možno až príliš hlučné na pokojné prechádzky koloniálnym mestom.

GPS: 3°59'08.7"S 79°12'07.6"W (Loja)

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková