Čína – Koniec dobrý, všetko dobré
Publikované: 20.2.2016
Odjazd bol otázkou minút. T. a P. odlietali do Čiech, já a B. sme už mali zbalené do Vietnamu, kde nás čakalo ďalšie dobrodružstvo. Dosť bolo spomínania. T. s P. vyzerali dosť unavene – mesiac cestovania po Číne môže dať zabrať. Mnohí síce tvrdia, že kultúrny šok ich nestretol, ale Čína predsa len nie je úplne rovnaká ako Európa.
T. si nikdy nezvykla na neustále pľuvanie na zem, no a v dopravných prostriedkoch to bolo niečo, čo celkom spoľahlivo rozhodilo aj P. Taktiež ocenili naše rady ohľadom hľadania miesta v autobusoch, pretože veľmi rýchlo pochopili, že sadať si naproti malým deťom (hlavne chlapcom) je pomerne nebezpečné – množstvo malých detí v Číne nenosí plienky, ale iba nohavice s rázporkom. Maminky väčšinou neriešia, či ich milovaná ratolesť vykonáva potrebu na stanici, vo vlaku, na ulici alebo oproti niekomu v autobuse.
Ani ja som si nezačala namiesto žuvačiek pri pokladni v supermarkete kupovať vákuovo balené kuracie hrabáky a tiež som sa nenaučila lúpať všetko ovocie (broskyňami počínajúc a hroznom končiac). Nie nadarmo sa učia malé deti tento jazykolam: „Čch' pchu-tchao pu tchu pchu-tchao-pchi“ (吃葡萄不吐葡萄皮, doslova „jesť hrozno a nepľuvať šupku“).
Naši čínski priatelia zas naopak nikdy úplne neprijali český humor, irónia a čierny humor sú im proste dodnes úplne cudzie. Keď raz jeden z nich niečo pokazil a ja som to ironicky okomentovala „No to sa ti teda podarilo!“, tak sa zarazil a povedalo iba: „Jé, ďakujem!“. A naša čínska pani lektorka vzhliada k Járovi Cimrmanovi, pretože vynašiel toľko užitočných vecí!
Mnohé sme sa naučili. Že svet nie je čiernobiely, že každá kultúra má nielen svoje zápory, ale tiež – a to je dôležitejšie – svoje kúzla. Že ryža sa dá jesť každý deň a že je pre pokoj okolia lepšie neodhaľovať dekolt a ramená, ale sukňu môžete mať v Číne aj velikosti širšieho opasku na nohavice (nikto sa nad tým nepozastaví). Že horúca voda je liek na všetko a že slíže čínskych moslimov sú tie najlepšie slíže na svete. Že okúsané kosti sa hádžu na stôl a na alkoholickú opicu je najlepšia rozvarená ryža s nakladanou zeleninou.
Do kufra T. a P. sme naskladali toľko čínskych čajov a knižiek, že sa im tam ledva vošli ich vlastné tričká. Naposledy sme sa zasmiali niekoľkým cimrmanovským vtipom, aby sme zahnali smútok z lúčenia a s B. sme im potom mávali, dokiaľ nezmizli kdesi v hĺbke letiska.
Aj my sme za chvíľku vyrážali, no nás ešte čakali mnohé prekvapenia. Ešte niečo sme sa ale v Číne naučili – že zážitok nemusí byť príjemný, ale mal by byť intenzívny. A že napriek všetkým väčším i menším rozporom máme Čínu radi.
Text a foto: Hana Bašová
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 23.11.2020
Haikou Volcanic Cluster Global Geopark (雷琼世界地质公园) je prvé prírodné vulkanické múzeum Číny a je jedným z najzaujímavejších destinácií na ostrove Hainan. Na rozlohe 110 štvorcových kilometrov môžete nájsť cez štyridsať kráterov a jaskýň, ktoré sú prepojené nádhernými záhradami. Tento objekt je zaradený medzi pamiatky UNESCO.
Publikované: 6.2.2016
Keď sme sa na letisku s B. zamysleli nad všetkými predsudkami, ktorými sa zaoberajú naši českí kamaráti, uvedomili sme si, že ani tí čínski nie sú tak úplne bez skreslených predstáv o našej kultúre.
Publikované: 30.4.2019
Krajina, v ktorej vynašli papier, kompas aj hodváb. Krajina, ktorá sa v pokroku nezastavila a aj dnes patrí medzi najvplyvnejších hráčov svetovej ekonomiky. Krajina, ktorá je omnoho viac ako len Made in China a Veľký čínsky múr.
Publikované: 9.5.2017
Keď som sa niekoľkých ľudí pýtal, ako sa im páčilo v Hongkongu, nikto mi nebol schopný konkrétne odpovedať. Vraveli, že to bolo úžasné, veľmi silné, intenzívne alebo divné. Po týždni, ktorý som strávil v jednom z najdôležitejších prístavov sveta, som na tom podobne. Dokážem ale povedať, že Hong Kong je plný kontrastov, paradoxov a rozhodne stojí za návštevu.
Publikované: 30.1.2016
A bolo to tu – deň odjazdu pre nás aj pre T. s P. Dievčatá sa pomaly chystali do lietadla, zatiaľ čo ja a B. sme mali ešte trošku času, než opäť opustíme územie Číny. Ako to už býva, pred očami nám bežali všetky – predovšetkým tie pekné – zážitky, ktoré sa nám pri ročnom pobyte a následnom cestovaní prihodili. A napadalo nás tiež, že teraz sa už aj T. a P. budú potýkať s všadeprítomnými dotazmi ohľadne Číny.
Publikované: 13.2.2016
Počas svojho druhého študijného pobytu v Číne som už bola samozrejme o niečo málo múdrejšia než pri tom prvom. A vlastne aj pred tým prvým som si vypočula mnoho rád od starších spolužiakov. „Snaž sa veľmi nepoužívať látkové vreckovky.“ „Hlavne nezapichuj paličky do jedla.“
Publikované: 24.10.2015
Aj keď sa zdalo, že nejaký balvan na nás cestou do hostelu skrátka spadnúť musí, vodič nás doviezol v úplnom poriadku a ešte sme zvládli visieť z okienok a fotiť okolitú krajinu, akoby to bola jediná príležitosť. Behom niekoľkých nasledujúcich dní sme však zistili, že tohto miesta sa snáď skutočne nedá nabažiť...
Publikované: 21.11.2015
Deň odjazdu z horského raja nadišiel. Mali sme však ešte voľné dopoludnie, a tak sme sa vydali na poslednú prieskumnú prechádzku. Nesmerovali sme už nikam ďaleko, iba do susedstva.
Publikované: 31.10.2015
V maličkom domácom hosteli v blízkosti tiesňavy Tigrieho skoku (Chu-tchiao sia 虎跳峡) sme spali spánkom spravodlivých. Hneď po našom príjazde sme sa boli pozrieť na besniacu rieku Ťin-ša 金沙, ktorú v jej najužšom bode údajne preskočil tiger, a pohyb na nezvyčajne čerstvom vzduchu nás veľmi úspešne unavil. Aj tak sme však druhý deň ráno skoro vstali, aby sme si z terasy vychutnali pohľad na slnečné lúče, ktoré nesmelo postupovali ranným oparom.
Publikované: 7.11.2015
Zdalo sa, že prebúdzať sa do horských rán naplnených príjemným oparom nás nikdy nemôže omrzieť. V našom hosteli sme spali už niekoľkú noc a pri každých raňajkách na terase pod horskými štítmi sme dumali, či sú aj miestni stále tak okúzlení.
Publikované: 14.11.2015
Z nášho nevinného výletu k vodopádom sa stala moja nočná mora. Koníky stojace cez uzučkú cestičku nad hlbokým zrázom boli oproti vodopádu cez cestu ešte vlastne úplne neškodné. Akonáhle som sa dostala cez obe tieto prekážky na druhú stranu, pred očami sa mi objavil pán domáci a jeho nadšené inštrukcie, kadiaľ ísť za ďalšími vodopádmi. A pretože cesta viedla k nášmu hostelu iba jedna, musela som sa psychicky pripravovať na ďalšie a ďalšie vodopády.
Publikované: 28.11.2015
Odjazd z tiesňavy Tigrieho skoku sme takmer zázrakom v zdraví prežili a čakal nás Li-ťiang 丽江. Po druhý raz. Musím priznať, že aj keď sme to nikto nahlas nepovedali, nijako zvlášť sme sa do tohto mesta netešili. Náš pobyt pred pár dňami nám totiž tak nejako bohato stačil. Bývali sme síce vďaka mojej vynaliezavosti hneď pri jazere La-š'-chaj 拉市海, ale rozhodne to nebola žiadna výhra. Okrem iného preto, že sme si vôbec nepozreli historické centrum, časť Li-ťiangu, kvôli ktorej sem všetci jazdia.
Publikované: 12.12.2015
Z ticha chrámu skrytého v jednej z uličiek Li-ťiangu sme opäť vykročili medzi davy turistov. Väčšinu z nich tvorili Číňania, ktorí sa radostne vrhali na všakovaké pochutiny – hlohom v cukrovej poleve začínajúc a obrovskými opekanými kosťami končiac.
Publikované: 10.10.2015
Už v minulom článku som tak trochu začala rozprávať o jazere La-š'-chaj 拉市海, ku ktorému sme sa chceli vypraviť. Jazero sa rozkladá pri južnom úpätí Snežnej hory nefritového draka (čínsky Jü-lung süe-šan 玉龙雪山) v nadmorskej výške cez 2 400 metrov, jeho plocha činí asi 5 330 hektárov. Predtým tu viedla stará konská čajová cesta, veľmi dôležitým artiklom bol chuťovo výrazný čaj pchu-er 普洱. Dnes je jazero hniezdiskom takmer šesťdesiatich druhov vtákov – v zime sa ich tu zíde cez tridsaťtisíc. Najlepším časom na ich pozorovanie je vraj december.
Publikované: 5.12.2015
Li-ťiang 丽江, mestečko v juhočínskej provincii Jün-nan 云南, má povesť rozprávkovej zeme s čistou oblohou, sviežim vzduchom a úchvatnou krajinou. To všetko skutočne Li-ťiang spĺňa – a ešte niečo navyše. V dnešnej dobe je rajom – rajom pre turistov. Pokiaľ zaplatíte vstupné osemdesiat jüanov do historického centra, okrem neodbytných predavačov už vám nič nebráni v prieskume.
Publikované: 9.1.2016
Výlet na Veľký čínsky múr sme v zdraví a s úžasnými zážitkami mali za sebou a teraz nás už okrem zábavy čakali aj prípravy na odjazd. Já a B. sme mali plné ruky práce s balením. Ukázalo sa, že zbaliť rok života v Číne do jedného kufru nie je záležitosť na jedno odpoludnie. Odviedla som preto T. a P. do ich hostelu a ponechala ich osudu.
Publikované: 26.12.2015
Naše veľké spoločné cestovanie sa už blížilo do finišu. V ten okamih to však vyzeralo, že cestovať budeme ďalších pár týždňov – predstavte si skupinu štyroch otrhaných študentov, ktorí sedia na chodníku pri ceste a čakajú na autobus, ktorý „by mal každú chvíľu ísť“.
Publikované: 19.12.2015
Po niekoľkotýždňovom cestovaní nás čakal návrat do Pekingu. Bol to zvláštny pocit. Po pol roku strávenom v hlavnom meste nám s B. tak trochu pripadalo, že sa vraciame „domov“. Z Li-ťiangu 丽江 sme sa vlakom dopravili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta provincie Jün-nan 云南, kde sme strávili ešte niekoľko dní. Letenky sme kupovali narýchlo, pretože sme stále čakali, že ešte zlacnejú, takže bol nakoniec zázrak, že sa nám ich podarilo zohnať.
Publikované: 16.1.2016
Hodiny zostávajúce dievčatám (a vlastne aj nám) do odchodu sa dali už celkom ľahko zrátať, ale predsa sme sa rozhodli využiť ich ako sa dá a aj napriek neuveriteľnej horúčave preskúmať z Pekingu maximum.
Publikované: 2.1.2016
Pokračovať z rázcestia smerom do kopca sme zvládli na jednotku. Prechádzali sme miestnou dedinkou, niektorí si nás prezerali, iní tu očividne turistov stretávali, a tak nám len zamávali na pozdrav. Keď sme došli na ďalšie rázcestie, múr sa už pred nami začínal rysovať. A na križovatke sa pre zmenu rysoval malý obchodík, ktorý čuduj sa svete ani nebol predražený, takže sme doplnili zásoby vody. A tiež cukru v podobe nanukov. Ak existuje závislosť na nanukoch, v Číne som ňou zaručene trpela.
Publikované: 17.10.2015
Z Li-ťiangu 丽江, malého a turisticky veľmi známeho juhočínskeho mestečka, sme odchádzali vcelku radi. Trochu nás ťažilo pomyslenie, že sa do nášho hostelu budeme musieť na spiatočnej ceste vrátiť, ale rozhodli sme sa zahodiť starosti za hlavu a tešiť sa na ďalšie dobrodružstvo.
Publikované: 31.1.2015
Po všetkých informáciách, ktoré sme od učiteľov i kamarátov o Su-čou 苏州 získali, kto by sa sem netešil! "Hore je raj, dole sú Su-čou a Chang-čou," (čínsky Šang jou tchien-tchang, sia jou Su-Chang 上有天堂,下有苏杭) znelo nám v ušiach, keď sme nasadali na zelené mestské bicykle a prepletali sa úzkymi uličkami okolo nášho hostelu.
Publikované: 18.4.2015
Nebolo to tak dávno, čo som sadala do lietadla smer Helsinki a premýšľala, kde strávim noc pred letom do Pekingu. Zrazu som zistila, že sa môj pobyt v Číne rýchlo blíži ku koncu. A bola to jedna z tých chvíľ, kedy som sa skrátka neubránila trochu tej nostalgii a spomínaniu.
Publikované: 12.9.2015
Ta-li 大理 je mestečko etnika Pai 白. Na prvý pohľad je zrejmý iný ráz, než je tomu pri chanských 汉 (tj. etnicky čínskych) miest. Potom, čo sme sa ubytovali, sme prechádzali uličkami okolo nášho hostelu. Nejakým zázrakom sa nám podarilo ubytovať v mieste, kde sme nestretali ani zahraničných, ani čínskych turistov – to bola naozaj príjemná zmena.
Publikované: 7.2.2015
Keď sme sa vrátili na hostel, boli sme rozhodnutí, že vstaneme skoro ráno, vyšplháme sa na strechu a začneme deň pohľadom na ranné Su-čou 苏州. Hneď pri zvonení budíku sme sa za ten nápad začali preklínať. Ale pretože sme jeden pred druhým nechceli stratiť tvár, vyškriabali sme sa z teplých perín a zamierili na strechu.
Publikované: 17.1.2015
V období Vianoc a Nového roku snáď každý aspoň na chvíľku zaspomína, aký rok prežil, ako a s kým trávil Vianoce a aké to bolo. Ani u mňa to nebolo inak a pohľad na šedivé ulice bez snehu mi pripomenul moje prvé Vianoce mimo domova. Vianoce v Čcheng-tu 成都.
Publikované: 2.5.2015
Koniec júna sa niesol v znamení odchodov. Už od mája mi postupne odchádzali spolužiaci. Blížilo sa totiž skúškové obdobie a tí, ktorí nepotrebovali žiadne potvrdenia o štúdiu a urobených skúškach skrátka zbalili kufre a nasadli na lietadlo. Ďalší už do školy nechodili, pretože im prišli na návštevu príbuzní a kamaráti. Internáty postupne osireli.
Publikované: 4.10.2014
Ako som si pri prieskumnom zájazde do kampusu sľúbila, tak som aj urobila. Na začiatku septembra som spoločne so všetkou svojou batožinou opäť naklusala do svojho budúceho kampusu (kampus je areál vysokej školy alebo univerzity zahŕňajúci pozemky aj budovy, čiže celé vysokoškolské mestečko).
Publikované: 24.1.2015
V Pekingu nebolo zle, ale čas od času sa človeku skrátka zachcelo odísť preč. Kamkoľvek. Blížili sa prázdniny okolo prvého mája a my sme už dávno zabudli, aké šialené je cestovať, keď majú voľno aj ostatní. Nutné ale podotknúť, že sme boli zase o niečo chytrejší – naučili sme sa kupovať vlakové lístky na internete.
Publikované: 14.2.2015
Po rozlúčke so Su-čou 苏州 nás vlak unášal ďalej do slávneho Šanghaja 上海. Šanghaj je dnes meno, ktoré sa vybaví snáď každému, ak sa spýtate na nejaké čínske mesto. Skôr to však bývala malá rybárska dedinka.
Publikované: 27.9.2014
Keď som sa pred odjazdom z Čcheng-tu 成都 odhodlala k finálnemu baleniu, zistila som, že mám rozhodne viac než len svojich päť sliviek.
Publikované: 4.7.2015
Celé toto rozprávanie, ktoré začalo už v minulom článku, sa postupom času stalo jednou z našich najobľúbenejších historiek. Skrátka – hovoríme o tom, ako sme išli z Čcheng-tu 成都 do Čcheng-tu.
Publikované: 15.8.2015
Keď sme nasadali do autobusu, aby sme sa od dediny jün-nanských národnostných menšín (čínsky Jün-nan min-cu cchun 云南民族村) dostali bez platenia zbytočných poplatkov k jazeru Tien-čch‘ 滇池, určite sme to nemysleli zle. Len sme v tom teple mali už dosť toho, ako sa z nás hocikto snažil vymámiť peniaze pre nič za nič.
Publikované: 22.8.2015
Ďalší deň sme vstávali celí nadšení. Chystali sme sa totiž objaviť tajomný chrám, ktorý tak trochu pripomínal Rockford z Harryho Pottera. Na žiadnej internetovej diskusii sa totiž nezhodli ani dvaja ľudia na inštrukciách, ako sa k chrámu dostať, ale každý z nich bol presvedčený, že okrem jeho návodu žiadna iná cesta neexistuje.
Publikované: 25.7.2015
Tak sme konečne po všetkých tých peripetiách dorazili do Kchun-mingu 昆明, hlavného mesta juhočínskej provincie Jün-nan 云南. Moji kamaráti mi o Kchun-mingu veľa rozprávali, nie je preto divu, že som sa sem tešila.
Publikované: 29.8.2015
Hneď ďalší deň ráno sme sa vyzbrojení tučnými ryžovými plackami s výbornou náplňou po druhý raz chystali na výpravu k Bambusovému chrámu (Čchiung-ču-s'筇竹寺). Aby sme to nemali také jednoduché, obloha sa zatiahla a opäť začalo pršať. A autobus nešiel a nešiel. Nešli ani ďalšie autobusy.
Publikované: 18.10.2014
Prvé registračné úlohy boli konečne za mnou. Zriadila som si účet v čínskej banke, odovzdala som asi osem pasových fotografií a všetky ďalšie potrebné dokumenty a na izbe si vyčerpane prečítala pokyny. Po zistení, že čínska a anglická verzia sú odlišné, som sa rozhodla veriť tej pôvodnej, čiže čínskej.
Publikované: 11.10.2014
Už v niekoľkých článkoch som sa dostala k tej istej téme – k pitiu horúcej vody. Odmala ma desila predstava, že keď som chorá, tak musím piť horúce nápoje. Vždy som tvrdila, že je predsa omnoho jednoduchšie a chutnejšie namiešať si šťavu. A potom som odišla do Číny.
Publikované: 18.7.2015
Stáli sme v Si-čchangu 西昌 pri okienku na výdaj vlakových lístkov a nechali si zopakovať správu o tom, že lístky si vyzdvihnúť nemôžeme, môžeme ich iba vrátiť a pokúsiť sa kúpiť iné – na vlak, ktorý neprechádza trasou, kde sa zrútil svah. Keď pani ukázala na nekonečnú radu, mali sme chuť zbaliť si svojich päť sliviek a vydať sa do našej ďalšej destinácie, Kchun-mingu 昆明, peši. Našťastie sme ešte zostali chvíľu stáť.
Publikované: 19.9.2015
V Ta-li 大理, mestečku ležiacom v juhočínskej provincii Jün-nan 云南, sme sa snáď každý deň nášho pobytu prebudili do chladného slnečného rána. Oproti rozpáleným uponáhľaným veľkomestám to bola príjemná zmena. Tu sme naraz získali veľa životného priestoru a nemuseli sme sa neustále uhýbať pred motorkármi, cyklistami s rôznymi nákladmi, zúrivými vodičmi áut a autobusov a ďalšími a ďalšími nástrahami.
Publikované: 5.9.2015
Po niekoľkých dňoch strávených v Kchun-mingu 昆明 nastal čas, aby sme sa z „mesta večnej jari“ vydali ďalej. Naším ďalším cieľom bolo o poznanie menšie mestečko Ta-li 大理 v juhočínskej provincii Jün-nan 云南 (rovnako ako Kchun-ming, hlavné mesto tejto provincie).
Publikované: 11.7.2015
Konečne sme sedeli v autobuse. Síce sme si museli pár jüanov priplatiť, ale zato sa nám nebývalou mierou zvýšila pravdepodobnosť, že sa dostaneme do Si-čchangu 西昌 včas, aby sme stihli ďalší nadväzujúci vlak ešte ďalej na juh.
Publikované: 3.10.2015
Návštevu juhočínskeho mestečka Li-ťiang 丽江 sme nezačali práve ideálne. Vďaka mojej snahe bývať „medzi miestnymi“ sme medzi nimi bývali možno až príliš. Od samotného historického centra sme boli vzdialení dobrú polhodinu jazdy autom a k nášmu hostelu nešlo ani taxi, nieto pravidelný linkový autobus. Hostiteľka bola – mierne povedané – nie príliš pohostinná a do toho všetkého pršalo, ako keby mal prísť koniec sveta.
Publikované: 26.9.2015
Nastal čas odjazdu z mestečka Ta-li 大理, kde sa nám ani po pár dňoch neprestalo páčiť. Rozlúčili sme sa s pohostinnou pani domácou, s jej ockom aj s ich obrím šteniatkom, naložili sme ruksaky na chrbát a vydali sa k zastávke autobusu.
Publikované: 1.8.2015
Kchun-ming 昆明 nás prebudil zamračenou oblohou a ľahučkým cinkaním dažďových kvapiek na okno. Nezdalo sa, že by sa počasie chystalo umúdriť, a tak sme si obliekli pláštenky a vydali sa v ústrety dobrodružstvám.
Publikované: 8.8.2015
Počasie sa umúdrilo. Možno sa za nás prihovorila korytnačka, ktorej sme deň predtým pomohli späť na nohy v chráme Jüan-tchung 圆通, kto vie... Nech je tomu tak, či onak, miesto bubnovania dažďa nás budili slnečné lúče a my už sme sa nemohli dočkať, až si dáme zvláštne ryžové placky z tučného cesta, pečené a plnené zvláštnou sladko – slanou zmesou, v ktorej sme boli schopní rozlíšiť len arašidy a pálivé papričky.