Sotva existuje nejaká architektonická výrazová forma, ktorej prvky by návštevník v Porte neobjavil. Počínajúc čistým románskym štýlom najstarších cirkevných stavieb až po vzletnú secesiu Café Majestic, to všetko tu nájdeme. Druhé najväčšie mesto Portugalska síce neoplývalo žiadnym koloniálnym bohatstvom, za to malo ctižiadostivých radných, cirkevných hodnostárov a meštianskych mecenášov, ktorí veľmi dbali na to, aby sa predstavy o kráse panujúce v ich dobe premietli do architektonickej podoby mesta.

História

Okolo roku 200 p. n. l. založili Rimania 6 km nad ústím rieky Douro do Atlantického oceánu obchodnú osadu, ktorú nazvali Portus Cale. Z tohto označenia sa neskôr odvodil názov krajiny Portugal, teda Portugalsko. Na rovnakom mieste vzniklo prístavné mesto Porto, ktoré si neskôr Vizigóti zvolili za sídlo biskupa. Po 300 rokoch trvajúcej nadvláde Arabov sa Porto v 11. storočí stalo hlavným mestom vtedajšieho grófstva Portugal. Osídľovanie centra mesta bolo v stredoveku značne komplikované. Na vytvorenie stavebných základov niekedy až päťposchodových panských domov bolo potrebné na žulovom svahu nad Dourom vytesať terasu za terasou. Na najvyššom mieste bola v 12. storočí vystavaná katedrála, ktorá od tých dôb ako symbol vzdoru, prevyšuje svojimi dvoma vežami mestskú štvrť. Katedrála sa začala stavať v románskom slohu, ale neskoršie sa pri stavbe uplatnili prvky gotiky. O niekoľko mesiacov skôr bola dokončená stavba najstaršieho kostola v Porte, románskeho Sao Martinho de Cedofeita, ktorého originálne meno oslavuje pracovné tempo jeho staviteľov. Výstavba bola financovaná predovšetkým zo ziskov, ktoré prinášal obchod s vínom z horného povodia rieky Douro. Už Rimanmi oceňované portugalské červené sa dostalo až do Veľkej Británie. Roku 1860 zmiešal jeden anglický obchodník normálne červené víno kvôli dlhšej trvanlivosti s trochou pálenky a britskí zákazníci boli nadšení novým aperitívom. Portské víno sa rýchlo preslávilo po celom svete. Receptúra bola síce neskôr trochu pozmenená a začalo sa vyrábať portské s rôznou mierou sladkosti, ale záujem o neho neustále stúpal. V súčasnosti vlastnia britskí, holandskí a nemeckí veľkoobchodníci na južnom predmestí Vila Nova de Gaia obrovské sklady portského vína, z ktorých sa v bezveterných dňoch vznáša nad Dourom a protiľahlou historickou časťou mesta sladká vôňa.

Súčasnosť

Tiež vývoz konzervovaných sardiniek a korku prispel k prosperite Porta rovnako ako rozrastajúci sa textilný priemysel. V západnej časti historického centra mesta začali vyrastať moderné obchodné a obytné štvrte s veľkolepo poňatými námestiami, širokými ulicami a parkovými plochami. Na konštrukcii novodobých mostov vedúcich cezri Douro sa podieľalo niekoľko slávnych inžinierov, napríklad Gustave Eiffel. Ako zázrak techniky bol roku 1886 oslavovaný most Ponte de Dom Luis I., ktorého dve vozovky spájajú vo výške 10 a 68 m centrum Porta so štvrťou obchodníkov s vínom. Za duševný základ všetkého úspechu sa v Porte považuje občianska húževnatosť a túžba po slobode. V neskorom stredoveku presadilo meštianstvo privilégium, podľa ktorého sa v meste nesmel usadiť žiadny urodzený človek.

Niekoľkokrát tu boli povstania proti priestupkom vrchnosti. Tiež Napoleonove vojská tu v roku 1808 utrpeli zdrvujúcu porážku. Ako prvé mesto Portugalska sa Porto roku 1891 vzbúrilo proti monarchii a dokázalo si udržať odstup i od diktátora Salazara. Pýchu mnohých, z asi 330 000 obyvateľov mesta, avšak stále ešte uráža fakt, že portské víno je vo svete známejšie než samotné Porto. Aspoň na vlastnom kontinente sa však i na tejto skutočnosti roku 1994 niečo zmenilo, pretože bolo Porto vyhlásené za „európske mesto kultúry“, čo je titul, ktorý výrazne zvyšuje turistickú atraktivitu oblasti. Miestni obyvatelia sa radi návštevníkom pochvália historickými budovami, ako je napríklad údajným bydliskom Henricha Moreplavca, ktorý sa síce po mori neplavil, zato však moreplavbu ovplyvnil tým, že podporoval vývoj nového typu lodi, karavely, ktorá disponovala lepšími plavebnými vlastnosťami a väčšími manévrovacími možnosťami než pôvodné typy lodí. Turistov však najviac priťahujú staré malebné štvrte, ako je napríklad spleť uličiek, vedúcich na námestie Ribeira, a sladká vôňa portského vína. V inštitúte Solar Vinho do Porto je v súčasnosti možné ochutnať 200 rôznych druhov portského.

Text: Denisa Arvajová, Toulky světem

Preklad: O. Kubáčková

Foto: Picasaweb.com

späť