Podľa dostupných informácií sú na území Českej republiky známe dva pramene spojené s menom prvého československého prezidenta – jeden pri Zastávke u Brna, druhý pri Hořiciach v Podkrkonoší. O Masarykovom prameni na Slovensku sa iba tu a tam objaví zmienka bez bližšieho spresnenia.

Keď Tomáš Garrigue Masaryk (1850-1937) – už ako 73-ročný prezident – cestoval v roku 1923 po strednom Slovensku, zastavil sa aj v Banskej Štiavnici. Cestou pre neho hostitelia pripravili krátke oddychové zastavenie s občerstvením na čistinke nad potokom Jasenica pri malom lesnom prameni. Na pamiatku tejto udalosti miestni obyvatelia následne studničku osadili pamätnou kamennou doskou, ktorá mala túto vzácnu návštevu pripomínať.

Roky však plynuli a na prameň sa postupne zabudlo, podobne ako sa malo zabudnúť na osobnosť prvého československého prezidenta. Aj preto by ste tento prameň zbytočne hľadali na niektorej povojnovej turistickej mape. Zásluhu na jeho znovuzrodení má pražská výtvarníčka žijúca v Bratislave Eva Bachratá s manželom, ktorí Štiavnické vrchy veľmi dobre poznajú a ktorí začali pátrať nielen v starých mapách, ale priamo na mieste sa pýtali miestnych pamätníkov. Nakoniec ich jeden lesník zaviedol až k prameňu, pri ktorom našli aj zvyšky pôvodnej pamätnej dosky. Lesná správa v Banskej Belej studničku začiatkom jesene 2006 opravila a spolu s vedením obce a za prítomnosti zástupcu českého veľvyslanectva v Bratislave ju slávnostne sprístupnili 7. októbra 2006 (priložené fotografie sú z tohto dňa).

Nájsť Masarykov prameň v horách Štiavnických vrchov pod vrcholom Biely kameň (608 m n.m.) nie je vôbec jednoduché. Prístup od údolnej cesty je asi štyri kilometre za obcou Banská Belá v smere na Kozelník, kde treba na vhodnom mieste odbočiť doprava na poľnú a neskôr lesnú cestu cez riečku Jasenica a popod železničnú trať hore pozdĺž bystriny až k jej premosteniu. Cez to prejdeme na ľavý svah a stúpame ďalej na planinu, ktorú treba prejsť vyšliapaným chodníkom naprieč hore a ďalej cez menšiu čistinku okolo kŕmidla prejdeme do vysokého listnantého lesa. Hneď v prvej úžľabine zostupujeme cestou, výrazne rozrytou vlečením dreva, kým po pravej strane neuvidíme nové kamenné obloženie studničky.

Druhá náročnejšia možnosť je vydať sa od železničnej zastávky Banská Belá (prípadne už z Banskej Štiavnice) po žltej turistickej značke smerom na sedlo Dubinky, prípadne ešte ďalej po modrej k osade Dolinka a z niektorej tejto značenej trasy zísť dole k železničnej trati. Nakoľko však studnička nie je zakreslená v doterajších mapách, jej vyhľadanie z tejto strany bude zrejme viac dielom šťastia a náhody.

Text a foto: Jiří Výborný