Krakov - mesto hovoriacich kameňov
Krakov, zapísaný v roku 1978 na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, je považovaný nie len za „mesto hovoriacich kameňov“, ale taktiež za mesto legiend. Ešte dnes sa tu nachádza cez 100 kostolov a kláštorov a návštevník tu môže stretnúť mníšky krásne ako madona či mladých mužov modliacich sa pred pomníkom sv. Stanislava. Už okolo roku 900 bol Krakov veľmi rušným obchodným miestom. Roku 965 získal oficiálny štatút mesta, v roku 1000 sa stal sídlom biskupstva a o 38 rokov neskôr hlavným mestom ríše, ktorú ovládal kráľovský rod Piastovcov. Na vrchu Wawel, jednej z niekoľkých strmých vápencových skál týčiacich sa nad riekou Vislou, založili príslušníci tohto slávneho rodu hrad, kde sa od roku 1320 až do 18. storočia korunovali a pochovávali poľskí panovníci.
Piastovci Krakov neopustili ani potom, čo mesto v roku 1241 Tatári takmer zrovnali so zemou. Predovšetkým za vlády piastovského kniežaťa a neskôr aj kráľa Boleslava V. a jeho nasledovníka Kazimíra III. Krakov opäť zažíval rozkvet. Mesto prechádzalo novou výstavbou, na šachovnicovom pôdoryse na ploche s rozmermi 200x200 m vyrástlo trhovisko Rynek. Roku 1364 bola v Krakove založená prvá poľská univerzita, kde nejaký čas vyučoval aj Mikuláš Koperník. V 14. storočí sa mesto pripojilo k hanze. Ako prekladisko látok bol Krakov natoľko žiadaný, že sa jeho gotické výrobne a sklady súkna stali akýmisi katedrálami obchodu. S veľkým zmyslom pre súmernosť boli plánované aj ulice, ktoré dnes návštevníkov ohromujú svojimi elegantnými domami a jednotnosťou svojho štýlu. Veľa peňazí sa tu investovalo do vybavenia kostolov. V meste sa nachádza najväčší gotický oltár Európy s rozmermi 11x13 m a s 200 pozlátenými postavami z lipového dreva. Dvorskú nádheru potom vytvorili taliansky stavitelia a maliari, ktorí premenili Krakov na renesančný skvost.
V roku 1596 zvolil kráľ Žigmund III. novou metropolou Varšavu. Krakov však zostal aj naďalej kultúrnou metropolou krajiny. Značný podiel na kultúrnom rozmachu mali aj Židia, ktorí tu boli od stredoveku ochotne prijímaní a na konci 15. storočia sa usídlili vo vlastnej štvrti Kazimierz. Práve tu svojho času prebývala najväčšia židovská obec v Európe, a to až do doby, kým nacisti deportovali 65 000 Židov do blízkeho koncentračného tábora Osvienčim. Len váhavo sa po rokoch útlaku a bezprávia vracala židovská kultúra späť a štvrť Kazimierz, v ktorej režisér Steven Spielberg točil film Schindlerov zoznam, je dnes opäť mestskou časťou, odkiaľ každý večer zaznieva hudba klezmer.
Ten, kto si chce Krakov prehliadnuť naozaj dôkladne, sa môže zastaviť na niektorom významnom mieste a oddávať sa svojim myšlienkam, možná potom bude nasledovať aj starú kráľovskú cestu, ktorá vedie od Floriánskej brány Floriánskou ulicou s vybranými obchodmi s módou a striebrom a s mnohými cukrárňami na Rynek Glowny s pouličnými kaviarňami. Na schodoch pomníku národného spisovateľa Adama Mickiewicza posedáva mládež a pred ním sa to hemží ľuďmi na kvetinovom trhu, zatiaľ čo tu vyhrávajú muzikanti v pestrých krojoch. Ulicou Grodzka sa potom dostanete hore k Wawelu, ktorý sa spoločne so zámkom, dómom a vedľajšími budovami zdvíha nad strechami mesta. Návštevník sa v Krakove skoro nikdy necíti unavený. Príčinou je asi istá povznesená nálada, ktorá je zapríčinená buď blízkosťou Vysokých Tatier alebo ľuďmi, ktorí sú považovaní za južanov strednej Európy. Okrem toho 50 000 tisíc študentov popoháňa staré mesto do klusu. Všade na uliciach hrá hudba a mímovia okúzľujú bizarnými tvárami. Večer sa potom ľudia ponoria do mnohých klenutých pivničiek, v ktorých znie jazz, hraje sa kabaret alebo sa len tak klábosí.
Text: Denisa Arvajová
Foto: Olga Kubáčková
Diskusia k článku (0) |