Na ich severnej strane sa nachádza pole žulových balvanov, medzi ktorými môžete zbadať horského kamzíka a tatranského svišťa. V zime 1944 tu prebiehali ťažké partizánske boje s nemeckou armádou. Na pamiatku prechodu partizánov cez Nízke Tatry postavili neďaleko Chaty M.R. Štefánika pomník padlým partizánom. Nízke Tatry sú tretie najvyššie pohorie západných Karpát. Sú dlhé okolo 80 km, ich priemerná šírka je od 15 do 30 km a pokrývajú 1242 km2, čo ich radí na prvé miesto čo do rozlohy slovenských pohorí. Priemerná nadmorská výška hlavného hrebeňa je od 1500 do 2000 m. Nízke Tatry sú jadrové pohorie s kryštalickým jadrom, tvoreným prevažne žulami a kryštalickými bridlicami, postupne vznikalo v období prvohôr, ale utvárali sa najmä počas alpínskych vrásnení v mladších druhohorách a starších treťohorách. Na súčasnej podobe sa výrazne podieľali tiež posledné doby ľadové, resp. ľadovce v tých dobách. Pri ich zosuve sa tu vytvorili kary a morény, čo je badať najmä na severnej strane pohoria. Veľkú časť zaberajú krasové javy, k najkrajším patria Demänovský a Ďumbiersky kras. Pôsobením podzemnej vody sa vytvorili obrovské jaskynné komplexy ako Demänovské jaskyne v Demänovskej doline. Ďalej je tu jaskynní systém pod Ďumbierom, ktorý je súčasťou masívu Kozie chrbty. Ich dĺžka sa pohybuje okolo 20 km a časť krasového útvarov je prístupná verejnosti. Nízke Tatry sú bohaté na faunu a flóru, žijú tu medvede, vlky, rys, divoká mačka, ale aj už spomenuté kamzíky a svište.

Pavel Faustus