Dnešný Most Légií stojí na mieste železného reťazového Mosta Františka I., ktorý bol postavený počas rokov 1839 - 1841 a slúžil až do konca 19. storočia. V rokoch 1898 - 1901 prebehala podľa plánu architekta Antonína Balšánka, ktorý spolupracoval s Josefom Janů a Jiřím Soukupom, výstavba nového, tentoraz kamenného mostu, ktorý pozostává z deviatich klenieb. Autori sa údajne inšpirovali parížskym mostom Pont d’Alma, ktorý bol postavený medzi rokmi 1854 a 1856, kedy ho slávnostne otvoril Napoleon III. Pont d’Alma mal slúžiť ako oslava bitky pri Alme roku 1854, ktorá prebehla v rámci Krymskej vojny a v ktorej francúzsko-britské vojská porazili cárskou armádu. Pražský Most Légií nadväzuje na Národnú triedu, ktorú cez Strelecký ostrov spája s Víťaznou triedou, ktorá je zakončená Petřínom. Jednotlivé rozpätia klenieb mostu, ktoré sú tvorené žulovými kvádrami, sú nerovnorodé – stúpajú z 26 na 34, 38 a 42 metrov a potom klesajú na 32, 28 a 25 metrov. Samotný most má šírku 16,4 metra (pre predstavu jeho parížsky vzor je dlhý 153 a široký 42 metrov) a je doplnený o zábradlie s kužeľovitou balustrádou, pričom na jeho oboch koncoch sú umiestnené búdky, ktoré pôvodne slúžili na vyberanie poplatkov za vstup na most. Obe majú kopule napodobujúce štýl baroka, sú vyzdobené mestskými znakmi a na ich dverách je možné vidieť reliéfy predstavujúce alegórie na rôzne remeslá. Most dostal červeno-modro-biele zafarbenie, podobne ako neďaleký Palackého most. Po prvej svetovej vojne získal most svoj súčasný názov, ktorý však bol počas nemeckej okupácie premenovaný na Smetanov most. Po konci vojny sa vrátilo k predchádzajúcemu názvu a v roku 1960 sa prešlo na nové pomenovanie – most Prvého mája. Po páde totalitného režimu roku 1989 sa stavba opäť volá Most Légií.

Z mostu sa dá zísť na Strelecký ostrov, ktorý bol pôvodne porastený stromami. Roku 1812 tu bola po požiari drevenej strelnice postavená nová budova v empírovom štýle, podľa návrhu architekta J. K. Zobela, v ktorej nechýbalo pohostinstvo. Architekt Jan Zázvorka tesne pred druhou svetovou vojnou budovu rozšíril o terasu, kaviareň a lodžiu a na poschodí bola postavená kinosál. Budova je dnes zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Text a foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková