Jiráskův most, sa vinie cez pražskú Vltavu štvrťami Smíchov a Nové Mesto. Je vznik bol vyvolaný búrlivým rozvojom priemyselného Smíchova začiatkom 20. storočia. Most leží medzi mostom Légií a Palackého. Dominantou, podľa ktorej sa dá poznať je neďaleko stojací Tancujúci dom, postavený podľa návrhu architekta Vláda Miluniće. Most je pomenovaný po českom spisovateľovi Aloisovi Jiráskovi.

Jiráskův most bol v rokoch 1929-1933 postavený podľa projektu prednostu mostného stavebného úradu Ing.Františka Mencla a Arch.Vlastislava Hofmana. Na strane Smíchova prekážala v budovaní mostu unikátna architektonická pamiatka, jezuitský dispenzár nazývaný tiež Dienzenhoferov pavilón, ktorý bol neskôr rozobratý. Pri pavilóne sa nachádzala bývalá botanická záhrada, preto sa dnešné sady, rozliehajúce sa za mostom, nazývajú Dientzenhoferove.

Jiráskův most bol uvádzaný do prevádzky v troch etapách. Pôvodný asfaltový povrch sa zvlnil a popraskal už pri malej premávke, preto bol následne nahradený žulovou dlažbou.

Most má železobetónovú konštrukciu, jeho celková dĺžka dosahuje 310 metrov. Šírka mostu je 21 metrov a pri pravom brehu Vltavy až 26,9 metra. Most má šesť mostných oblúkov s rozpätím 44,8 – 51 metrov, vystužených 8 rebrami a šiestimi piliermi obloženými žulovými kvádrami. Na moste je betónové zábradlie a osvetľovacie kandelábre. Do muriva boli zabudované bezšvíkové rúry, ktoré mali byť v prípade potreby deštrukcie mostu naplnené náložami. Počas nemeckej okupácie Nemci rúry zabetónovali, aby českí odbojári nevyhodili most do povetria. V tomto období sa most volal Dienzenhoferov.

Na predmostiach mostu sú z oboch strán umiestené vysoké pylóny (13,5 m) s obeliskami. Kedysi po moste viedli električkové koľaje, ale tie boli neskôr odstránené a jazdili tu iba trolejbusy a automobily. V súčasnosti most slúži pre automobilovú dopravu a pre peších.

Na strane Smíchova ústí most do Dienzenhoferových sadov, ktorých podoba je zhruba rovnaká ako v roku 1932 a sú prístupné verejnosti.

Na strane Nového Mesta ústí most do Resslovej ulice a na Jiráskovo námestie. Na rohu Resslovej ulice stojí dom, v ktorom slávny český spisovateľ v rokoch 1903 – 1930 žil. Práve v tomto dome spisovateľ dokončil svoje významné diela F.L.Vek, Temno, U nás a ďalšie. Pred domom sa nachádza park, v ktorom je umiestnená bronzová socha Aloisa Jiráska z dielne sochára Karla Pokorného.

Už spomínaný Tancujúci dom (Tančící dům), stojací na opačnom rohu Resslovej ulice, je ukážkou modernej architektúry. Je to budova Nationale Nederlanden, známa tiež ako Tancujúci dom či Ginger a Fred. Bol postavený v rokoch 1994 - 1996 podľa návrhu popredných svetových architektov Vláda Miluniće v spolupráci s Frankom O. Gehrym, interiéry boli realizované podľa návrhov britskej architektky českého pôvodu Evy Jiřičnej. Stavba bola inšpirovaná presláveným americkým tanečným párom Fredom Astairem a Ginger Rogersovou.  

Text a foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková