Ďalšou významnou metropolou na tejto trase je Krasnojarsk, ležiaci zhruba v polovici cesty. Novosibírsk je so svojím 1,4 miliónom obyvateľov najväčším mestom Sibíri a po Moskve a Petrohrade tretím najväčším ruským mestom vôbec.  Metropola, ležiaca na brehoch veľtoku Ob, bola založená relatívne neskoro, a to až roku 1893, ako jedna zo zastávok už zmieňovanej Transsibírskej magistrály. Uznávaným mestom sa stal až roku 1903, kedy však stále niesol meno Novonikolajovsk na počesť cára Mikuláša II. Mesto sa tiež stalo centrom významných bojov medzi nastupujúcimi boľševikmi a tzv. bielou armádou, ktorej podstatnú časť tvorili československí legionári. Červená armáda však svojich odporcov porazila a tak sa mohol aj tu rozvíjať častokrát zhubný leninizmus a neskôr aj tvrdý diktát Stalina. K premenovaní na Novosibírsk došlo až roku 1925, kedy bolo mesto predovšetkým priemyselným centrom s niekoľkými továrňami a mlynmi. Celkovo však nemalo v rámci budúceho impéria väčší význam, čomu zodpovedal aj počet obyvateľov - len ľahko presahujúci hranicu 100 tisíc. S nástupom boľševikov k moci sa zo stále sa rozrastajúceho Novosibírsku stáva významná priemyselná a predovšetkým obchodná križovatka západnej Sibíri. Veľký sovietsky hladomor prispel tiež nemalou mierou k nárastu obyvateľov, ktorí sa sem sťahovali z chudobnejších okolitých oblastí. Vznikali tu slumy a getá, teda miesta ako stvorené na šírenie epidémií, týfu a cholery…

Úbytok obyvateľov bol teda v tej dobe zrovnateľný s prírastkom.

Jednou z najvýznamnejších stavieb mesta tej doby však nie je hrad, nieto kostol, ale obria hydroelektráreň, ktorá pre svoju prevádzku vyžadovala prehradenie Obu, čím vzniklo tzv. Obské more.

Biedny život prisťahovalcov spolu s industrializáciou vyniesol mestu označenie „sibírske Chicago“. V roku 1962 sa stal Novosibírsk najmladším mestom vôbec, ktoré presiahlo hranicu milión obyvateľov, k čomu mu stačilo celých 70 rokov existencie od chvíle, kedy na miestnej močaristej pôde po prvýkrát niekto postavil chatrč.

Metalurgický priemysel a strojárenstvo je ale vyvážené vzdelanosťou a kultúrou, ktorá je v dnešnom modernom meste zastúpená 20 kinami, niekoľkými divadlami, operou, baletom a predovšetkým 24 univerzitami s pobočkou miestnej Ruskej akadémie vied, ktorá sídli od roku 1950 spolu s ďalšími 14 výskumnými inštitúciami na okraji metropole v samostatnom okrsku s názvom Akademgorodok, teda doslova akademické mesto. Novosibírsk bol tiež jedným z prvých miest, kde bolo nariadené povinné základné vzdelanie.

Dopravnou tepnou mesta je predovšetkým metro, ktoré tu funguje od roku 1985. S okolitým svetom ho spájajú dve letiská a už zmienené nádražie, z ktorého pravidelne odchádzajú vlaky smer Moskva (2800 km) a opačným smerom na Vladivostok (3700 km). Z Prahy je to sem 4500 km a vlakom by Vám cesta trvala (po trase Praha>Brest>Volgograd>Novosibirsk) celých 120 hodín!

Podnebie v tejto oblasti je vskutku rozmanité, čo dobre dokladajú aj teplotné výkyvy počas roku. V lete nie sú žiadnou výnimkou teploty okolo 30 °C a viac, ktoré zároveň v zime klesajú až k -35 °C. Nuž, sme v centre Sibíri, takže sa nie je čomu diviť.

Dnešné mesto je právom označované za jedno z najlepších centier pre prípadné podnikateľské zámery. Životná úroveň je tu na veľmi dobrej úrovni, aspoň čo sa ruského štandardu týka, avšak priemerný turista tu príliš zaujímavých miest nenájde. Ak teda nie je milovníkom novozrekonštruovaných resp. vystavaných pravoslávnych kostolov. Na nejaké väčšie pamiatky je Novosibírsk predsa len stále relatívne mladým mestom, ktoré okrem dobrého obchodu, ako takého, príliš krásy neponúka. Ale aj tak stojí za zmienku a verím, že nasledujúca zastávka v Irkutsku bude o poznanie zaujímavejšia!

text: Jan Chaloupka

foto: Wikipedia Commons    

preklad: Zuzana Megerssová