Portugalsko – české spojenie

Rovnako ako Česi aj Portugalci poznajú pachuť potlačovania ľudských práv a slobôd. I oni mali svoju ŠTB, aj oni museli za pravdu trpieť. Od čistého fašizmu ich zachránila len absencia silného charizmatického vodcu. Antonio de Oliviera Salazar, hlavný predstaviteľ autoritárskeho režimu, nebol zďaleka tak silný ako v Nemecku Hitler alebo v Taliansku Mussolini. Ako premiér viedol krajinu od roku 1932. Z jeho diktátu sa Portugalsko vymanilo roku 1974, Karafiátovou revolúciou.

Jedinou trochu tolerovanou opozíciou mu boli komunisti - komunisti názorovo rovnakí s tými, ktorí ovládli - vtedy ešte Československo - na dlhých 40 rokov. Koniec ich režimu si Čechoslováci vycengali „Nežnou revolúciou“ v novembri roku 1989. Od tejto doby sa vystriedalo niekoľko premiérov, nespočetne veľa ministrov a dvaja prezidenti. Portugalci žijú slobodne o 15 rokov dlhšie než Česi. Ich životná úroveň je s tou českou napriek tomu zrovnateľná.  

Lisabon je podobne ako Praha štátom v štáte. Život v ňom sa diametrálne líši od života v ostatných mestách. Je plný turistov a turistických atrakcií, rýchlejší, zaprášenejší, o niečo bohatší, ale tiež drahší. Malé portugalské mestá majú všetko potrebné, život v nich je ale o poznanie lenivejší.  

Portugalsko má svoju krásu, ale tiež reálne problémy, ktoré za ňou neschová. Celá krajina sa zmieta vo finančnej kríze a pritom má zásoby zlata, ktoré by pohodlne zrazili časť schodku portugalského štátneho rozpočtu. Podľa zákonov, ale krajina nesmie na zlato siahnuť. Renomované agentúry nedávno znížili pokles ratingu Portugalska. Česku síce nič podobného nehrozí, ale obrí deficit štátnej kasy rozhodne nebudí dôveru medzinárodných obchodných partnerov.

Česi aj Portugalci majú bohatú a slávnu históriu. V dnešnej dobe ale majú tak trochu problém s tým vystačiť. Oba národy dodnes platia za to, že za nich dlhé roky rozhodovali ich vlády. Ešte dlho sa budú musieť učiť, ako zachádzať so slobodou a tak veľmi chcenou demokraciou.  

Portugalsko – české rozdiely

Portugalsko má rovnako ako Česko svoju minulosť. Salazar kládol dôraz na nacionalizmus a katolícku cirkev. Portugalcov vyškolil dokonale. Štátne vlajky visia snáď všade. A viera? O tej pápež Benedikt XVI. prehlásil: „Portugalsko je veľkou silou katolíckej viery, ktorú rozšírilo do všetkých častí sveta.“ V Česku naopak žijú viac-menej ateisti. Národná hrdosť sa v minulosti kamsi vytratila. Symboly štátu v uliciach si vynútia až mimoriadne udalosti ako sú štátne sviatky, voľby alebo blížiace sa finále dôležitých športových akcií.

Pohľad na portugalského policajta so slnečnými okuliarmi na očiach, ktorý zahasí cigaretu, aby mohol kontrolovať doklady, je pre Čecha minimálne úsmevný. Podplatiť takého policajta je ale podľa tabuliek Transparency international väčší problém, než si kúpiť českého strážca zákona, i keď o poznanie upravenejšieho a komisnejšieho.

Klimatické podmienky v rozpálenom Portugalsku pozývajú tamojších obyvateľov do ulíc v čase, keď rozbehnuté párty v Česku pomaly končievajú. Pivo, ktoré tam čapujú, za moc nestojí. Objednať si v Portugalsku dve deci českého nápoja číslo jedna nie je nič zvláštne.

Aj v Portugalsku žije rómske etnikum. Zatiaľ čo sa českí Rómovia neboja plniť svoje sny ani letom cez oceán, tí portugalskí dodnes križujú krajinu na drevených povozoch ťahaných koňmi.

Čašníci a servírky v Portugalsku sú takmer dokonalí. Hosť sa nemusí doprosovať ich pozornosti, a len ťažko by utiekol bez platenia bez toho, aby sa potom musel zbavovať výčitiek. Hosť portugalskej reštaurácie na to proste nemáva dôvod. 

Text: Klára Svobodová

Foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Kubáčková