Bratislava: Od vynálezu kolesa po súčasnosť
Zaujímavosťou bratislavského Múzea dopravy je aj skutočnosť, že v nemalej miere vzniklo zásluhou nadšencov, ktorí sa zaujímali o historické automobily a motocykle, zbierali vyradené zariadenia železničnej, ale aj telegrafnej a inej techniky, prípadne sa venovali železničnému modelárstvu. Až v 90. rokoch 20. storočia vznikla myšlienka umiestniť takéto zbierky do uvoľnených skladových priestorov v susedstve hlavnej železničnej stanice v Bratislave, kde navyše slepá koľaj umožňovala aj prezentáciu veľkých železničných exponátov.
Hoci múzeum leží v bezprostrednom susedstve so železničnou stanicou, vchod do múzea treba hľadať z opačnej strany – na rohu Šancovej nad Pražskou ulicou. Prítomnosť dopravnej techniky už na prvý pohľad signalizuje zbierka starých nákladných a úžitkových vozidiel pred typickou starou staničnou skladovou budovou z červených neomietnutých tehál. Začiatok expozície v prvej hale je venovaný počiatkom dopravy od vynálezu kolesa a klasického fúrika až po repliky prvých bicyklov. Na ne nadväzujú najstaršie motocykle, motorové trojkolky a historické automobily, medzi ktorými vedľa ikony začiatku modernej automobilovej éry Fordu T nechýbajú ani zástupcovia najstarších prvorepublikových československých značiek ako Praga, Tatra, Laurin & Klement, Aero, prípadne Wanderer, a ďalej historické motocykle vrátane trojmiestneho úctyhodných rozmerov značky Böhmerland.
Druhé krídlo vstupnej haly pripomína tradíciu železničnej dopravy na území Slovenska vrátane technického zariadenia od výdajne klasických kartónových cestovných lístkov, cez rôzne návestidlá až po zabezpečovaciu a telekomunikačnú techniku. Tú zastupuje starodávny telegrafu, rôzne telefóny a ďalekopis, ktorý je dnes už taktiež históriou. Minulosť železníc pripomínajú dobové fotografie staníc a staré mapy. Zaujímavosťou je napríklad drezina, teda osobný automobil upravený na jazdu po koľajniciach.
Kým prejdeme do susednej budovy, zastavíme sa krátko na „peróne“ (v skutočnosti bývalej nákladnej rampe). Pristavených je tu niekoľko parných rušňov, jeden motorový a tiež už vyradený poštový vozeň, v ktorom je nainštalovaný veľký model „detskej“ železnice s funkčnými vláčikmi rôznych typov, pričom okolie viackoľajovej trate s tunelmi, rampami a výhybkami napodobňuje reálny obraz Hlavnej stanice v Bratislave. Vo výklenku bývalého skladu a dnes múzejnej budovy je umiestnená soška svätej Kataríny Alexandrijskej s úlomkom kolesa, uznanej za patrónku slovenských železničiarov.
Druhá hala je už venovaná výlučne motorizmu. Otvára ju expozícia vojnových vozidiel od amerického džípu až po rarity typu nemeckých obojživelníkov alebo špeciálneho pásového vozidla do horských terénov. Nasledujúca časť pod názvom Nostalgia na dvoch kolesách pripomína povojnovú tradíciu výroby motocyklov vrátane malých mopedov v slovenských závodoch. Logicky na ňu nadväzuje unikátna prehliadka prototypov, ktoré sa – žiaľ beznádejne – uchádzali o sériovú výrobu v bratislavskej automobilke, ako sú rôzne úpravy škodoviek, štúdie dodávky a mikrobusu na podvozku Tatry 603, a prototypy úžitkových vozidiel slovenských konštruktérov, ktoré sa nikdy na cestách neobjavili. Ako je známe, výrobný program bývalých Bratislavských automobilových závodov (BAZ) sa definitívne naplnil až začiatkom 90. rokov 20. storočia, kedy automobilku prevzal koncern Volkswagen a túto najnovšiu éru v expozícii reprezentuje jednak prvý model vyrábaný na Slovensku kombi VW Passat Arriva, ale aj terénny VW Touareg s poradovým číslom 1 000 000. V zadnej časti haly sa návštevník znovu vráti k nostalgickým spomienkam, a to na filmy z 50. a 60. rokov, kedy najmä americké cesty brázdili okrídlené Cadillacy a športové Mustangy, ktoré sú dnes už len ozdobou automobilových múzeí a prehliadok veteránov.
Múzeum dopravy v Bratislave je otvorené od utorka do nedele od 10. do 17. hod.
Text a foto: Jiří Výborný
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok