Na území mesta a v jeho blízkom okolí sa nachádza mnoho architektonických i technických pamiatok viažucich sa k ťažbe drahých kovov. Ryžovanie a ťažba sa tu prevádzkovali od nepamäti. Usudzuje sa, že s „ťažbou“ začal už ľud doby kamennej. Aj keď v tej dobe sa jednalo o kameň na výrobu mlatov, sekier či kamenných klinov, ktorých výroba je doložená archeologickými nálezmi.

     V dobe bronzovej tu bolo rozšírené osídlenie. Kelti región osídlili na prelome 3. a 2. storočia p. n. l. Tí už preukázateľne ryžovali zlato z okolitých riečok. Okolo Banskej Štiavnice sa spolu so zlatom a striebrom nachádza tiež železná ruda. A vďaka jej spracovaniu tu nachádzame už aj trvalé osídlenie tejto krajiny. Keltov vystriedali Galovia, ale ťažiť a spracovávať rudu a drahé kovy neprestali.

Intenzívna banská činnosť sa predpokladá ku koncu 12. stor. a prvé písomné pamiatky sú z 13. stor. Mestské privilégium – zakladacia listina – bola mestu Banská Štiavnica udelená okolo roku 1243 - 44 kráľom Bélom IV. (1235 -1270). Pri požiari r. 1466 však toto mestské právo zhorelo. Najstaršou je teda 2. mestská kniha s obnoveným právom mestským aj baníckym. V ňom sú zapísané slobody, výsady či tresty mešťanov a obyvateľov mesta.

     V centre nájdeme čiastočne  zachované mestské opevnenie napr. s Piargskou bránou a so Starým zámkom v dnešnej podobe zo 16. stor. Románska bazilika z 13. stor. a niekoľko gotických kostolov. Na námestí stoja renesančné meštianske domy s radnicou a vzhliadajú cez barokový morový stĺp z 18. stor. k Novému zámku zo 16. stor.  

     Mnoho poučení je ukrytých v Slovenskom Baníckom múzeu, ktoré má aj prírodné, vonkajšie a podzemné expozície. Jeho mestská časť sídli v sídle hornickej komory v tzv. Kammerhofe zo 16. storočia. Kammerhof je bývalé sídlo banskej komory a hlavného banského – grófskeho úradu, ktorý mal na starosti bane, huty a mincovne z celého stredného Slovenska. Vznikol prepojením niekoľkých meštianskych domov. V priebehu storočí sa podľa potreby prestavoval a sú tu tak vidieť rôzne stavebné slohy aj sláva a bohatstvo banskej komory a mesta.

      V okolí je mnoho technických pamiatok na dobu ťažby drahých kovov. Nájdeme tu množstvo štôlní, šachiet a umelých vodných nádrží – tajchov, ktoré zabezpečovali energiu na pohon banských strojov používaných na čerpanie vody zo zaplavených podzemných šácht aj na úpravu vyťaženej rudy. Tento veľmi dômyselný systém z 18. stor. slúžil ako vzor aj pre iné banské revíry na celom svete. Dnes už neslúžia na ťažbu drahých kovov. Napriek tomu ostali zachované a slúžia na rekreáciu. Napr. jazero Rozgrund z r. 1744 - 1745 s 30m vysokou sypanou hrádzou, dlhou 125m a širokou na korune 6m zadržuje 576 000 m³ vody. Od roku 1919 sa stalo zásobárňou pitnej vody pre celé mesto.

     Starý zámok je renesančná protiturecká pevnosť. Po porážke uhorských vojsk pri Moháči ¹ (1526) a po obsadení Budínu Turkami vzniklo nebezpečenstvo ďalšieho rozšírenia tureckého územia smerom k zlatým baniam stredného Slovenska. Banské mestá sa museli pripraviť na obranu. Vzniklo mohutné opevnenie celej Banskej Štiavnice, do ktorého bola zahrnutá aj stavba Starého zámku. Ten sa stal strediskom obrany.

     Pôvodnému románskemu trojlodiu baziliky nechali mešťania zbúrať strop nad hlavnou loďou a tým vytvorili nádvorie. Celý komplex sa obohnal dôkladnou hradbou. Vo vnútri vzniknutého hradu zostala kaplnka sv. Michala, slúžiaca ako karnárium ². Pri vchode sa umiestnila hradná veža. Takto vzniknutá mestská pevnosť slúžila ako zbrojnica aj ako kasárne mestskej posádke. Do dnešných dní zostala zachovaná v pôvodnej podobe. Bašta zo 14. stor., nazývajúca sa „Himmelreich" slúžila ako mučiareň a väzenie.

      Aj Nový zámok patrí do systému protitureckého opevnenia. Mohutná, štvorboká, strážna veža, so štyrmi nárožnými baštami bola postavená v r. 1681 na návrší a stala sa tak dominantou mesta. Do r. 1848 bolo okolo rozmiestnených 21 diel a zároveň sa tu uchovával strelný prach. Z veže sa bitím na zvon oznamovala celá hodina a trúbením štvrťhodina. V súčasnej dobe je vo vnútri expozícia protitureckého odboja.

     Banský čas sa odpočítaval v dvojposchodovej renesančnej veži zvanej „Klopačka“. Odtiaľ sa baníkom klepaním oznamoval čas fárania. Klepalo sa aj pri iných banských slávnostných príležitostiach, alebo samozrejme aj pri pohreboch a požiaroch.

     Ďalšou z dominánt mesta je Kalvária, postavená v r. 1751. Ide o komplex sakrálnych stavieb začínajúcich od dolného kostola až na vrch „Scharfenberg", kde stojí horný kostol. Jeho hlavná oválna loď stojí medzi štyrmi hranatými vežami. Tvorí tak veľmi pekný protipól k Novému zámku.

     Dnešný návštevník Banskej Štiavnice tak môže na pomerne neveľkom území nájsť veľké množstvo prekrásnych stavebných pamiatok. Môže sa zoznamovať s históriou krajiny prechádzajúcej – vďaka bohatstvu drahých kovov – neustálym zápasom o tieto poklady. Králi proti kráľom, šľachtici proti šľachticom aj obyčajný ľud „robotnícky“ napr. proti mešťanom. V dnešnej dobe je tu pokoj. A len pamiatky pripomínajú storočné zápasy a um našich predkov.

      Ale dnešná Banská Štiavnica nežije len históriou a spomienkou na doby minulé. Ponúka aj množstvo kultúrnych a spoločenských udalostí,  ako príklad môžu poslúžiť „Salamandrové dni“, každoročné mestské slávnosti, pripadajúce na druhý víkend v septembri. Patrí k nim „salamandrový sprievod“, sprievod pohybujúci sa večer za svitu faklí a baníckych kahanov a vlniaci sa od jednej strany cesty k druhej. Býva v ňom okolo 600 ľudí. V roku 2009 je sprievod v piatok 11.9.09 od 19:00 do 21:00. Cez víkend je hudobný festival, jarmok, súťaže pre deti aj súťaž v pretláčaní rukou „Grand Prix Salamander“, atď.

     Začiatkom septembra sa konajú aj „Dni sv. Huberta“. Sú určené nielen pre poľovníkov. Môžete sa tu zúčastniť napr. ME vo vábení jeleňov a inej zveri, súťaže v streľbe z historických zbraní a z kuše, hádzania flinty do žita, atď.

Alebo v dňoch 24. - 26.7. 2009 je možné navštíviť už 10. ročník festivalu vážnej hudby. V kostolných priestoroch, napr. v kostole sv. Kataríny, znie klasika aj jazz neuveriteľne pôsobivo. Mesto usporadúva letný filmový festival, jazzový festival a ďalšie kultúrne akcie.