Moskovský Kremeľ – srdce impéria II.

Kremeľské pamätihodnosti

Moskovský Kremeľ sa skladá z veľkého množstva chrámu a katedrál, pamiatok a významných budov.

Pokrovský chrám alebo chrám Vasilija Blaženého

V roku 1552 vojska Ivana Hrozného dobili hlavné mesto Kazanského chanátu – Kazaň.

Na počesť ruských vojsk, na pamiatku všetkých padlých a na počesť pravoslávneho sviatku Pokrovu (ochrancu) Panny Márie začala v Moskve v roku 1555 stavba chrámu.

Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom. Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby. Existuje tiež povesť, podľa ktorej, keď Ivan Hrozný uvidel postavený kostol, prikázal staviteľa oslepiť, aby nikde inde na svete nemohli postaviť tak krásny chrám. Dodnes úprava  a výzdoba chrámu vyvoláva obdiv, pretože fantázia starovekých staviteľov je nesmierne bohatá.

Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve. V roku 1588 k nemu pristavali malý kostol Svätého Vasilija, pomenovaný podľa svätca Vasiľa, ktorý bol pochovaný neďaleko. Tak chrám dostal svoj druhý neoficiálny názov – chrám Vasilija Blaženého. V roku 1929 sa Pokrovský chrám stal pobočkou Štátneho historického múzea.

Archanjelský chrám (chrám Archanjela Michaela)

Archanjelský chrám bol postavený v rokoch 1505-1509 talianskym architektom Alevizom Novijom. Stavba začala za Ivana III. a skončila za jeho syna Vasilija Ivanoviča. Predtým sa tam nachádzal starodávny Archanjelský chrám postavený v roku 1333 Ivanom Kalitou na počesť záchrany Moskvy pred veľkým hladomorom.

Zaujímavosťou  sú nástenné maľby, tzv. „portrétna galéria“, skladajúca sa z fiktívnych malieb reálnych historických osôb, pochovaných v chrámu (viac ako 60 malieb moskovských  a iných kniežat): Ivana Kalitu, Dmitrija Donského, Ivana III., a iných.

Archanjelský chrám bol hrobkou vládnuceho moskovského panovníckeho rodu. Je tam umiestnených 46 hrobiek moskovských kniežat a cárov. Táto tradícia pokračovala až do konca 17. storočia. Po preložení hlavného mesta Ruska z Moskvy do Petrohradu už v Archanjelskom chráme nebol pochovaný nik s výnimkou Petra II., ktorý v Moskve v roku 1730 zomrel na kiahne.

     Počas invázie Napoleona do Moskvy Francúzi umiestnili do Archanjelského chrámu vinný sklad a oltár používali ako kuchyňu, z chrámu tiež ukradli všetky cennosti. Po porážke Napoleonových vojsk bol chrám zrenovovaný do pôvodného stavu.

Blagoveščenský chrám (Chrám Zvestovania Panny Márie)

V juhozápadnej časti Sobornoj ploščadi (Chrámového námestia) je umiestnený krásny Blagoveščenský chrám s deviatimi zlatými kupolami. Chrám budovali v rokoch 1484-1489 ako domovskú pevnosť veľkého moskovského kniežaťa, kde sa konali sobáše a krsty. Pôvodne  bol chrám malý a mal tri kupole. V 60. rokoch 16. storočia boli nad chodbami kostola postavené štyri kostoly s jedinou kupolou a dve nepravé kupole, takže chrám sa zmenil na stavbu s deviatimi kupolami. V 70. rokoch 16. storočia bol špeciálne pre cára Ivana Hrozného pristavaný vstupný priestor s vysokým priedomím z bieleho kameňa, prístavok v južnom vstupnom priestore sa zmenil na cárovu osobnú modlitebňu. Tieto zmeny boli spojené s cárovým štvrtým sobášom, po ktorom už nemal priamy prístup k bohoslužbám.

V Blagoveščenskom chráme boli uschované mnohé pravoslávne svätosti. Jeden z najvzácnejších z hľadiska ikonografie je obraz Zvestovania, namaľovaný na múr chrámu. Maľba zachycovala východnú povesť, podľa ktorej sa archanjel Gabriel zjavil Panne Márii v Nazarete a priniesol jej blahú zvesť o budúcom narodení spasiteľa (Blahaja Vesť – odtiaľ názov chrámu).

Hlavnou sviatosťou chrámu je zázračná donská ikona Matky Božej namaľovaná Theofanom.

Súvisiace články

Moskovský Kremeľ – srdce impéria I.

Text: Maxim Kucer

Foto: Google.com